11. novembra 2022 ukončila maďarská BKV prevádzku posledných kusov autobusovej rodiny, ktorá bola svojho času najexportovanejším a najviac masovo vyrábaným typom autobusov na svete. Ikarusy 200 odchádzajú po päťdesiatich rokoch služby. V budúcnosti budú brázdiť ulice Budapešti iba nízkopodlažné autobusy.
Rodina Ikarus 200 bola vlastne taká úspešná, že prakticky spôsobila pád Ikarusu v postsocialistickom ekonomickom systéme. Továreň Ikarus vyrábala vozidlá veľmi dlho. Na našej stránke sme predstavili veľa úspešných typov tejto značky. Vzostup spoločnosti Ikarus priniesol fakt, že v roku 1963 bolo Maďarsku udelené právo na vývoj autobusov v rámci systému hospodárskej spolupráce krajín (RVHP). V sovietskej sfére vplyvu totiž od polovice 60. rokov enormne vzrástol dopyt po autobusoch. Preto bolo potrebné moderné, lacno vyrábané vozidlo. Tým sa stal rad Ikarus 200.
Úspešná séria
Autobus bol natoľko perspektívny a dominantný typ, že na hlavných trhoch socialistických krajín jednoducho nebol dopyt po modernejších autobusoch. Takže aj keď Ikarus vyvinul modernejšie vozidlá, jeho zákazníci, najmä v Sovietskom zväze a NDR, si ich nechceli objednať. V 70. a 80. rokoch sa tieto autobusy dostali na západné a dokonca aj severoamerické trhy. V žiadnom prípade tak nešlo o zaostalé konštrukcie. Začiatkom 80. rokov predstavoval Ikarus 280 tri štvrtiny svetovej produkcie autobusov.
Hlavnou myšlienkou, vďaka ktorej sa rodina 200 stala takou úspešnou, bolo, že na približne rovnakom základe bolo možné navrhnúť veľmi širokú škálu autobusov. Od mestských sólo a kĺbových až po medzimestské a diaľkové autobusy. A dokonca aj luxusné vozidlá, pričom rodina 200 obsahovala viac ako 40 rôznych typov vozidiel.
Pred 50 rokmi
V 60. rokoch 20. storočia budapeštianska doprava veľmi potrebovala veľkokapacitné autobusy. Prvé kĺbové autobusy a neskoršie typy síce boli schopné odviezť väčší počet cestujúcich, ale k spoľahlivej obsluhe budapeštianskej dopravy bolo ešte ďaleko. Potom však prišla rodina Ikarus 200: 260 sólo a 280 kĺbový, vtedy najväčší autobus na svete. Prvé autobusy boli v BNV predstavené v roku 1967, zatiaľ čo výroba mestských autobusov sa začala v roku 1971, keď BKV dostal aj niekoľko exemplárov na testovanie.
Spoločnosť BKV kúpila prvé sériové autobusy pred 50 rokmi, v roku 1972. Autobus s veľkými oknami a priestrannými, relatívne pohodlnými sedadlami sa rýchlo stal obľúbeným a do roku 1980 vytlačil všetky predchádzajúce autobusy v Budapešti. Noviny Népszabadság napísali 14. decembra 1972: „Prvých desať autobusov typu Ikarus 260 vyrazilo z brán závodu na výrobu karosérií a vozidiel Ikarus v stredu ráno. A ako na tlačovej konferencii uviedol generálny riaditeľ spoločnosti József Toldi, ďalších desať autobusov bude odovzdaných budapeštianskemu dopravnému podniku ešte v priebehu tohto týždňa. Novovyvinutý rad autobusov Ikarus 200 pozostáva zo siedmich členov. Autobusy 260 s dĺžkou 11 metrov a kĺbový autobus 230 s dĺžkou 16,5 metra nakoniec nahradia autobusy, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke v hlavnom meste.“
V skutočnosti mohlo sólo vozidlo prepraviť 76 cestujúcich a kĺbové 148 cestujúcich. Bolo oveľa priestrannejšie ako predchádzajúce modely, napríklad s priestorom pre cestujúcich o 10 cm vyšším ako Ikarus 556.
Staré, ale dobré…
V prvej polovici 80. rokov 20. storočia vo vozovom parku BKV v Budapešti prakticky neexistoval iný typ autobusu, pričom budapeštiansky dopravný podnik v priebehu desaťročí nakúpil viac ako 1 600 kĺbových a 2 400 sólo vozidiel. Spočiatku sa autobusy priebežne vymieňali, po 450 – 600 tisíc kilometroch sa vyradili (potom slúžili najmä na vidieku) a kupovali sa nové, zvyčajne ešte 200-ky, napriek tomu, že Ikarus ponúkal aj novšie typy. Už na prelome 70. a 80. rokov bola pripravená nová séria 400, napríklad s nižšou podlahou. Prvé lastovičky sa v Budapešti objavili v roku 1985, ale cena týchto modernejších autobusov bola vyššia, a tak BKV až do roku 1993 kupoval Ikarusy 200, ktoré sa dovtedy predávali už 20 rokov.
Neskôr sa v Budapešti a ďalších mestách objavili modernejšie autobusy Ikarus, ale ich počet nikdy nedosiahol počet autobusov rodiny 200. No Ikarus pomaly zaostával za svojimi západnými konkurentmi.
Rozlúčka
V priebehu desaťročí sa vykonalo niekoľko menších zmien, pribudli modernejšie prevodovky, iné dvere a žiarivkové osvetlenie. Ale základná koncepcia zostala rovnaká. Ešte v roku 1998 prišli do Budapešti nové autobusy Ikarus 200. Tieto boli určené pre ruský trh, ale zákazník ich neprijal, a neskôr boli do hlavného mesta privezené aj ojazdené vozidlá z vidieka, z Debrecína. V priebehu rokov prešli niektoré autobusy rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou. Vozidlá Ikarus 200 mali na konci roka 2021 viac ako 30 rokov, čo je typické pre ich odolnosť a nezničiteľnosť.
V roku 2022 však uplynula doba ich životnosti a hlučné, vysokopodlažné vozidlá sa budú používať len ako nostalgické vozidlá a niektoré z nich budú vystavené v Múzeu dopravy.
11. novembra premávali na svojich rozlúčkových linkách štyri kĺbové vozidlá Ikarus 280 v rôznych podobách a Ikarus 435…
„Väčšina našich cestujúcich s radosťou potvrdzuje, že budapeštianska verejná doprava dosiahla míľnik. Vyradenie vysokopodlažných autobusov je veľkým krokom vpred vo vytváraní bezbariérovej dopravy. Mnoho ľudí má však pekné spomienky na jeden typ vysokopodlažného vozidla alebo sú fanúšikmi ikonického Ikarusu,“ stálo v oznámení BKV.
Zdroj: Vezess
Titulné foto: Olivér Fábián
