V povojnovej ére Československa bolo potrebné vybudovať spoľahlivú dopravnú sieť, ktorá by obslúžila aj odľahlé horské oblasti. Klasické mestské a diaľkové autobusy, často odvodené od nákladných vozidiel, neboli pre náročné úzke cesty s prudkými stúpaniami a ostrými zákrutami vhodné. V reakcii na túto potrebu sa zrodil ambiciózny projekt, z ktorého vzišiel Karosa T 500 HB. Horský autobus, ktorý svojou koncepciou predbehol svoju dobu.
Krátka história autobusu Karosa T 500 HB
Daniel Greš k fotografiám v tomto článku dodáva: Druhým typom povojnovej generácie CS autobusov bol od r 1950 vyvýjaný horský autobus Karosa T 500 HB. Jeho sériová výroba začala v roku 1955. Bol primárne určený na linkovú dopravu v horských a podhorských oblastiach, ktorú v tom čase obsluhovali podniky ČSAD. Tie sa stali aj hlavným odberateľom HB-čiek. Faktom je že sa tieto autobusy v horských podmienkách príliš neosvedčili. Hlavne pre svoje zhoršené mánévrovacie schopnosti. A tak boli nasadzované aj na klasické regionálne linky. Od polovice 60-tých rokov už tieto autobusy v ČSAD dosluhovali a po vyradení boli spravidla odpredávané ďalším organizáciam kde slúžili ako autobusy ROH príp. do JRD, TJ a pod. Po skončení služby u týchto majiteľov ich odkupovali včelárske združenia za účelom prestavby na pojazdné úle pe včelstvá a tak sa neskôr väčšie množstvo HB-čiek dochovalo.
Spolupráca dvoch gigantov
Na vývoji sa podieľali dve kľúčové spoločnosti: Karosa Vysoké Mýto, známa svojimi karosériami, a Tatra Kopřivnice, ktorá dodala technické komponenty a výkonný motor. Písmená HB v názve znamenali „Horský Bus“, čo jasne definovalo jeho účel. Konštruktéri sa rozhodli pre samonosnú karosériu, čo bolo v Československu v sériovej výrobe úplne revolučné riešenie a odlišovalo ho od vtedajších rámových autobusov, ako napríklad Škoda 706 RTO.
Technické detaily a unikátne riešenia
Trojnápravový autobus bol vybavený vzduchom chladeným osemvalcovým motorom Tatra (typ T 108) s objemom 9,9 litra a výkonom 91 kW. Motor bol umiestnený vzadu. To umožnilo lepšie rozloženie hmotnosti a uvoľnilo priestor pod podlahou na batožinu, čím odpadla nutnosť klasickej strešnej záhradky. Vozidlo malo menšie rozmery ako vtedajšie autobusy, konkrétne dĺžku 9,42 m a šírku 2,35 m, aby sa dokázalo pohybovať po úzkych horských cestách.
Interiér bol navrhnutý pre 29 až 37 sediacich cestujúcich (v závislosti od konfigurácie) a priestor na státie. Dvojkrídlové dvere sa ovládali elektropneumaticky. Zaujímavosťou bol aj prepracovaný ventilačný systém, ktorý nasával čerstvý vzduch nad prednými oknami a odvádzal vydýchaný cez tisíce malých otvorov v strope.
Životnosť a osud
Napriek svojim revolučným prvkom sa autobus T 500 HB nedočkal veľkého úspechu. Jeho výroba prebiehala v rokoch 1954 až 1957 a celkovo bolo vyrobených len 521 kusov. Dôvodom bola najmä jeho zložitejšia a ťažšia konštrukcia, ktorá prinášala vyššiu poruchovosť a problémy s ovládaním, najmä v porovnaní s neskoršou, spoľahlivejšou Škodou 706 RTO. Väčšina týchto autobusov bola preto vyradená z prevádzky už v prvej polovici 60. rokov.
Napriek krátkej dobe prevádzky sa Karosa T 500 HB stala významnou kapitolou v histórii československého automobilového priemyslu. Ukázala odvahu experimentovať a priniesť na trh inovatívne riešenie, ktoré síce nebolo komerčne úspešné, no položilo základy pre budúce generácie samonosných autobusov. Dnes je tento unikátny stroj cenným historickým exponátom, ktorý si môžete prezrieť v múzeách v Českej republike a na Slovensku.
Foto: archív Daniel Greš, (kredit príslušní autori / tasr.sk a aukro.cz, Tatraportal/)
