V rokoch 1914 – 1918 slúžilo v britskej armáde viac ako sto tisíc holubov. Mali aj vlastné upravené autobusy na prevoz. Dnes si povieme práve o nich.
Pre mnohých ľudí je jedným z najväčších zázrakov či tajomstiev prírody poštový holub. Ľudstvo totiž stále neviem celkom dobre pochopiť, prečo alebo ako sa tým vtákom podarí nájsť cestu domov z veľkých vzdialeností. Pravda je taká, že holub nájde svoje hniezdo, hoci by sa vracal aj z tisíc kilometrovej diaľky. Dnes jeho význam nevieme doceniť, lebo máme elektronickú poštu, mobily, facebook – veľa možností, ako písomnú, obrazovú či zvukovú správu odovzdať z jedného konca zemegule na druhý. Počas Prvej svetovej vojny takéto možnosti neboli.
Keď mi prišla karta narukovať…
Mobilizácia po vyhlásení vojny nezasiahla len ľudí. Počas Prvej svetovej vojny slúžilo v britskej armáde viac ako 100 000 holubov. A hovoríme naozaj, že slúžili, pretože to boli skutočne vojaci s krídlami. Často vypustení uprostred bitky, keď boli prerušené poľné telefónne linky, pod nepriateľskou paľbou a silným bombardovaním stále poslušne pokračovali v ceste. Odovzdávali správy do určeného cieľa, prenášali rozkazy a depeše. Často prichádzali do domovského holubníka s ťažkými zraneniami. Ten domovský holubník mal kolesá a veľmi sa podobal na autobus.
Mobilné holubníky
Prečo padlo rozhodnutie vytvoriť mobilné holubníky z autobusov? Spočiatku sa montovali drevené nadstavby prte tieto vtáky na nákladné autá. No už čoskoro sa zistilo, že letecká pošta si vyžaduje svoj vlastný servis. Ako sme spomínali, množstvo holubov sa zo svojej misie vracalo ranených. Navyše ich bolo potrebné pravidelne kŕmiť, čistiť im obydlie a hlavne – vypisovať krátke správy, ktoré potom uzavreté v kapsuliach holuby prenášali. A tak sa zrodili „holubie autobusy“. Najprv to boli vozy, ťahané koňmi. No koní bol akútny nedostatok a tak nastala motorizácia. To znamená, že holubníky boli prispôsobené londýnskym dvojposchodovým autobusom vo výslužbe. Autobusy boli maskované a dostali výrazné vzory, aby ich vtáky spoznali. Aj keby sa pohyblivé holubníky presunuli, vtáky by ich stále dokázali lokalizovať. A tak sa aj dialo.
Nepriateľ číslo jeden
V ére pred všetkými komunikačnými možnosťami, s ktorých si dnes môžeme vybrať, boli tieto holuby najcennejším vojnovým prínosom. Malo to aj tienistú stránku – tento fakt z nich tiež urobil hlavný nepriateľský cieľ. Keď boli vypustení so správou, čakalo ich často krupobitie nepriateľskej paľby. Nešlo o samotné usmrtenie holubov, ale hlavne o zachytenie správ, ktoré prenášali. Obe strany bojujúcich používali holuby a vyvinuli veľké úsilie, aby sa pokúsili zabiť alebo zajať nepriateľské vtáky. Nemci boli dokonca známi tým, že cvičili jastrabov, ktorí mali lietať za britskými vojenskými poslami a loviť ich. Až na pár fotografií sa veľa o týchto autobusoch nedochovalo. Vieme len, že spodná časť patrila chovateľom, časti štábu a technickému zabezpečeniu. Poschodie bol jeden veľký „holubí dom“. Jeho zadná časť slúžila tiež ako sklad na krmivo.
Krátka história leteckej pošty
Dochované záznamy zo starovekého Egypta a Sýrie hovoria o schopnosti poľného holuba pravidelne sa vydávať za potravou na cesty vzdialené až 250 km a pritom sa vrátiť späť na domovský holubník. Využívali ich moreplavci, už staroveká Feničania a Egypťania.
Chov letovo zameraných holubov sa v stredovekých mestách rýchlo rozvinul. Z týchto chovov moreplavci vyberali najzdatnejšie jedince a tie brali na svoje plavby. Holuby vo väčšine prípadov našli cestu domov a doniesli v neuveriteľnom krátkom čase správu od lodnej posádky. Umenie „lodných“ holubov potom využili Arabi. Z 12.storočia sa dochovali správy o zriadení takzvanej holubej pošty. Jednotlivé holubníky boli od seba vzdialené 30 až 80 km a zaisťovali rýchle a najspoľahlivejšie spojenie medzi Egyptom a Bagdadom.
Chov poštových holubov sa veľmi rozšíril v západných krajinách, vo Francúzsku, v Nemecku a Anglicku. Najskôr však v Holandsku. Najväčší rozmach dosiahol v Belgicku.
V novodobých vojnách už používali Belgičanmi vyšľachtených poštových holubov vojská viacerých krajín na spravodajské účely. Poštové holuby ako prvé priniesli správu o výsledku bitky pri Waterloo – o tri dni skôr, ako anglická vláda oficiálnu správu. V roku 1870 – 1871, v čase francúzsko-nemeckej vojny, boli z obkľúčeného Paríža vyvezené balónmi poštové holuby, po ktorých sa neskôr posielali správy do obliehaného mesta. V rakúsko-uhorskej armáde oficiálne používali poštové holuby prvýkrát v roku 1849 pri útoku na Benátky.
V Európe bolo prvým štátom Nemecko, ktoré zorganizovalo používanie poštových holubov z hľadiska vojenského spravodajstva a ktoré tento systém zaviedlo ako v pozemnom vojsku, tak aj v námorných sílách.
Zdroj: Messy Nessy
