V lete roku 1974 vozili v Los Angeles deti a mládež na pláž v špeciálnych autobusoch s dizajnom ponoriek. Nebol to žiaden rozmar – autobusy plnili jeden z vytýčených cieľov predstaviteľov mesta. Zisťovali sme viac.
Leto roku 1974 začalo celkom „divoko“. Prezident USA Richard Nixon práve rezignoval, miera inflácie stúpala a Patty Hearstová bola na úteku so svojimi únoscami. Zatiaľ čo svet dospelých riešil vlastné problémy, stovky detí a teenagerov mierili po tichomorskej pobrežnej ceste v Los Angeles na pláž v 10 špeciálnych autobusoch rýchlej tranzitnej dopravy v južnej Kalifornii určených len pre nich. Autobusy, prezývané „Street Fleet“ boli namaľované a dizajnovo upravené tak, aby sa podobali ponorkám a boli výsledkom veľmi skutočných problémov dospelých. V dôsledku prehlbovania plynovej krízy a celosvetovej recesii boli predstavitelia Los Angeles prinútení pozrieť sa na poľutovaniahodný stav svojho kedysi veľkého systému verejnej dopravy . Ako Los Angeles Times uviedli vo svojom júlovom vydaní: „Po celé roky bola rýchla tranzitná doprava v tomto meste terčom vtipov. Príbehy napoly prázdnych autobusov, do ktorých nechcel nik nastúpiť, pretože osobné autá už neboli pre Američanov luxusom a mohli si ich dovoliť kúpiť hoci aj študenti zo zarobených peňazí cez letné brigády, maľovali budúcnosť verejnej dopravy v čiernych farbách. Stačilo však málo a karta sa obracia. Los Angeles sa stretáva s nedostatkom benzínu a stále viac preťaženými diaľnicami. A čo je najhoršie, začal sa potýkať s problémom budovania systému hromadnej dopravy. V tom je určitá irónia. Len pred 50 rokmi mal Los Angeles jeden z najmodernejších systémov verejnej dopravy v krajine …“
Masívne úsilie o návrat cestujúcich do prostriedkov verejnej dopravy začal už v januári 1974. Napríklad bol predstavený plošný 25 centový nedeľný cestovný lístok, ktorý množstvo ľudí začalo využívať. Skutočné zmeny sa však mali začať v lete.
Ponorková flotila
„V júni sa uskutoční séria podujatí, ktoré budú formovať budúcnosť hromadného tranzitu v južných krajinách,“ vyhlásil Thomas Neusom, prezident Southern California Rapid Transit District na stretnutí Inštitútu rýchlej dopravy v Los Angeles (Institute of Rapid Transit in Los Angeles). „Z dôvodu podstatných dôležitých rozhodnutí sme oslovili mesto, kraj a štát, aby sa pripojili našej iniciatíve a propagovali jún ako „ mesiac pokroku v tranzite. “
Boli zavedené alebo rozšírené nové vylepšenia v doprave, žiadnemu programu sa však nevenovala väčšia pozornosť ako „ponorkovej“ flotile. Spoločnosť RTD pripravila pre deti, ktoré žijú vo vnútrozemských oblastiach okresu Los Angeles, letnú autobusovú akciu. Špeciálne vyzdobené autobusy prevážali svoj náklad“ na pláž v Santa Monice. 10 autobusov prevádzkovalo štyri linky, osem hodín denne, sedem dní v týždni počas letných mesiacov. Linka 605 vyzdvihla svojich„ členov posádky “v údolí San Fernando , linka 606 slúžila v Pasadene a Altadene, linka 607 odchádzala z východného Los Angeles a linka 608 vozila pasažierov z Compton a Watts.
Propagácia
Súčasťou marketingovej stratégie projektu bola aj tématická pieseň “Come Ride On The RTD With Us,” od Alana Barzmana a Boba Baina, ktorá by sa dnes považovala za čistý gýč 70. rokov. Kvôli propagácií „ponorkových autobusov“ prebehlo tiež propagačné fotenie „Miss Transit Progress“, kde lákali do autobusov modelky v bikinách.
Ponorková flotila bola úspešná a čoskoro sa stala známou svojimi mokrými sedadlami, drsnou atmosférou a piesočnatými podlahami. Je smutné, že jej príbeh trval iba jedno slávne leto a potom bola zrušená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v roku 1975. „Boli sme len obeťami inflácie ako všetci ostatní,“ uviedla hovorkyňa RTD Alice Tolbert pre Los Angeles Times . Ľudia si však aj napriek smutnému koncu tohto nápadu cestu do autobusov a iných prostriedkov verejnej dopravy našli.
Foto: la.curbed.com, pinterest.com
