Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) povýšila kedysi autobus Ikarus na „výmenný prostriedok“.
Dnes je to už len kapitola v dejinách vozidiel, ale v čase svojej najväčšej slávy bol maďarský autobus významnou výmennou kartou na sovietskom trhu. Vymieňal sa aj za osobné automobily značky Žiguli (Lada).
Päť rokov čakania a prirážka obchode je stručný opis systému distribúcie automobilov v ére, kedy východoeurópania čakali na sovietsky model takmer ako na príchod mesiáša.
Čakanie, čakanie a ešte raz čakanie…
Dnes je automobilový priemysel 60. rokov minulého storočia už len spomienkou na časy, keď najčítanejšou časťou jediného domáceho odborného časopisu Auto Motor v Maďarsku bola tabuľka sériových čísel, ktorú uverejňoval obchod Merkúr. Táto ukazovala, kedy sa očakáva príchod objednaného auta. V 60. rokoch to pre bežných ľudí znamenalo 4-5 rokov čakania, ale výnimoční stranícki a štátni činitelia (nomenklatúrne kádre), významní herci, športovci a niekedy aj lekári boli od čakania oslobodení. V oficiálnom zozname z roku 1961 si jednotlivci mohli vybrať z týchto značiek: Trabant, Wartburg, Moskvič a Škoda.
Najmenej stál Trabant Limuzína – 42 000 forintov – zatiaľ čo Škoda Felicia stála 85 000 forintov. Pre porovnanie, mesačný plat učiteľa v tom čase bol 1300 HUF.
Spása menom Žiguli
V obmedzenom výbere áut bola správa o príchode Žiguli obrovským lúčom nádeje. Prvý exemplár sovietskeho modelu 2101, vyvinutého na základe Fiatu 124, ktorý tiež získal titul Auto roka, zišiel z výrobnej linky 19. apríla 1970. Dátum, ktorý sa – nie náhodou – takmer zhodoval so stým výročím Leninovho narodenia a, samozrejme, s vtedajším zjazdom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Iné meno, rovnaké auto, aspoň zdanlivo
Výrobky AvtoVAZ sa na Západe spočiatku predávali pod názvom Lada, v socialistických krajinách ako Žiguli. Boli približne rovnaké ako model 2101, ale Briti dostali nielen lepší volant, ale aj radiálne pneumatiky a model s lepšou kvalitou montáže.
Prvý Žiguli prišiel do Maďarska v roku 1971, odovzdali ho v Debrecíne a už o štyri roky bol dovezený 100 000 kus.
Barterový pomer
Spoločnosť MOGÜRT, ktorá zabezpečuje vývoz pre maďarský automobilový priemysel a dovoz vozidiel pre maďarské hospodárstvo, zohrávala ústrednú úlohu v barterovej výmene/spätnom trhu. Dlhý čas sa ako ukazovateľ efektívnosti zahraničného obchodu v niektorých bilaterálnych vzťahoch používal pojem „barterový pomer“. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) bola, veľmi zjednodušene povedané, spoločným trhovým združením východného bloku, hoci bola skôr koordinátorom výroby. Okrem iného určovala, koľko osobných áut, Trabantov, Žiguli alebo Wartburgov sa dá kúpiť za maďarský Ikarus. Ako napísal Dr. Ágoston Körmendy, uznávaný odborník na toto obdobie, vo svojej knihe „Modely tohto obdobia“, základný autobus Ikarus 250 stál zvyčajne 20-22 automobilov Lada. Pritom dovozca MOGÜRT a distribútor automobilov Merkúr dostávali za kĺbový autobus o 5-6 kusov ruských vozidiel viac.
Sedem rokov čakania na model 1200
Vďaka sovietskemu dopytu po Ikaruse sa nové modely dostali k maďarským zákazníkom pomerne rýchlo, hoci zďaleka nie v požadovanom množstve. V cenníku Merkúru z roku 1980 bola dodacia lehota pre model Lada 1200 s cenníkovou cenou 80 000 forintov sedem rokov. Zo 123 000 predobjednávok čakalo 75 000 na najjednoduchšiu verziu Lady, ktorú bolo možné takmer okamžite kúpiť na čiernom trhu za 100 000 forintov.
Výmenný obchod Ikarus – Žiguli trval dlhé roky
Uverejnené v Népszabadság 23. decembra 2015
Foto: autoszektor.hu
