MÁVAUT Ikarus 556 prezývali aj „Bikarus“. Mal dve poschodia a miesto pre stovku cestujúcich

Dvojposchodový autobus bol postavený koncom roka 1968 v areáli bývalého MÁVAUT. Vzácny autobus postavila spoločnosť Autóközlekedési Tröszt (Dopravný trust) pod vedením hlavného inžiniera Lászlóa Enyediho a inžiniera Sándora Nagya. V čase ich zrodu boli poschodové autobusy v Maďarsku takou vzácnosťou ako biely havran.

Kto nevie oceniť minulosť, nezaslúži si budúcnosť. Táto veta stále platí, pretože tradície nie sú prázdne slová a minulosť nie je móda. Čas vytvorí veciam pridanú hodnotu a týka sa to určite aj tohto albumu.

Na Slovensku určite mnohí spomínajú na autobusy značky Ikarus, na známe „harmoniky“, ktoré brázdili naše cesty nielen v rámci MHD, ale často tiež ako vozidlá prímestskej dopravy. Do rodiny značky Ikarus však patrí veľké množstvo typov a prevedení tohto vozidla. Jedným z nich je aj málo známy Ikarus 556 v dvojpodlažnom prevedení.


Zvýšenie počtu prepravených osôb na jednotku plochy spôsobilo vážne bolesti hlavy konštruktérom, ktorí dostali jasné zadanie: namiesto kĺbových prívesov zvýšiť Ikarus o jedno podlažie. To sa aj podarilo, ale výška 4,25 metra silne obmedzovala jeho využitie. Napriek tomu išlo o veľmi zaujímavé vozidlo, ktoré si zaslúži mať miesto aj v článkoch na našej stránke.

Experiment podľa britského vzoru

 V tom čase bola konštrukcia dvojposchodového mestského autobusu ešte skôr experimentálnym riešením. Tvorcovia rozhodnutí chceli takýmito autobusmi odľahčiť mestské zápchy, najmä po vzore britských a nemeckých modelov, keďže dvojposchodové autobusy mohli prepraviť viac ľudí ako jednoposchodové, navyše zaberali menej miesta na asfalte.

Dvojposchodové autobusy MÁVAUT boli vyrobené z dvoch vozidiel Ikarus 556, ktoré boli v prevádzke v Budapešti. Spodná časť bola vyrobená z jedného, horná časť z druhého. Preto sa toto špeciálne vozidlo ľudovo nazývalo „Bikarus“. Podľa dobových správ v tlači bol autobus pripravený na prvé skúšobné jazdy v novembri 1968. Oficiálna tlačová prezentácia sa však uskutočnila až 21. decembra 1968 v Budapešti. Niektoré médiá ho spočiatku označovali ako „prvý maďarský poschodový autobus“, ale v skutočnosti ten vyrobila už v roku 1912 továreň MARTA v Arade.

Niekoľko faktov

„Autobus je poháňaný motorom s výkonom 180 koní, má dĺžku takmer 11 metrov, šírku 2,5 metra a výšku 4,25 metra. Na spodnej palube má 36 miest na sedenie a na hornej palube 28 miest na sedenie. Tok cestujúcich je tu jednosmerný, s vedením sedadiel na zadnej plošine pod schodiskom .kde je semafor , ktorý ukazuje , koľko miest je ešte voľných na prvom poschodí, „ informovali o prezentácii noviny Népszabadság. Na spodnej úrovni však bolo k dispozícii ešte 36 miest na státie, čím sa celková kapacita vozidla zvýšila na 100 osôb. Pokiaľ ide o druhé poschodie, tu bol priechod kabínou vedený po stranách, jeho výška však bola len 172 cm, čo sa týka sedadiel, tie boli umiestnené v strede kabíny podľa vzoru pílových zubov. Hoci dnešné dvojpodlažné autobusy sú nízkopodlažné alebo aspoň čiastočne nízkopodlažné, v prípade dvojpodlažného autobusu MÁVAUT to tak nebolo, keďže Ikarus 556 nebol pôvodne takto navrhnutý.

Pohyb cestujúcich uľahčovalo schodisko v zadnej a prednej časti, ktoré spája spodné a horné podlažie. Zástupcovia tlače si prezreli nový autobus a Kálmán Tapolczai, vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti Autóközlekedési Tröszt, poskytol ďalšie podrobnosti o dvojposchodovom autobuse. Počas skúšobnej jazdy vysvetlil, že hoci prototyp stále využíva šesťvalcový agregát DL-619 Csepel, ktorý vyvinul Inštitút pre vývoj vozidiel (JáFI), sériové exempláre by boli vybavené dieselovými motormi Rába D2156 s licenciou MAN. Časopis Közlekedés priniesol aj rozhovor s jedným z prvých testovacích jazdcov, Lászlóom Nagyom. Vďaka olejovému posilňovaču riadenia sa údajne riadilo ľahšie ako auto. Napriek veľkej výške karosérie mal autobus veľkú stabilitu v zákrutách vďaka väčším vzduchovým pružinám, ktoré sa použili v konštrukcii autobusu. Maximálna rýchlosť autobusu bola 60-64 km/h.

Čo bolo ďalej?

Dvojposchodový autobus MÁVAUT mal začať premávať v Pécsi 31. decembra 1968, ale niektoré noviny uvádzajú dátum jeho premiéry v sídle župy Baranja až v januári 1969. Isté je, že do júna 1976 prepravoval Ikarus cestujúcich medzi Kossuth tér (námestie) a Fehérhegy v Pécsi a potom medzi Kossuth tér a Uránvárosom.

Podľa zbierky Regés Ikarus Bus Collection sa potom používal vo Volán centre v Balatonvilágosi až do roku 1982. Tam ho nakoniec rozobrali a chystali sa ho zošrotovať. No pred plameňometom ho zachránil istý Viktor Marozsán, ktorý vozidlo kúpil. Autobus vlastnil až do roku 2001, keď ho predal Gáborovi Antalovi. V roku 2009 ho predal kvôli možnosti jeho rekonštrukcie v súvislosti s projektom Pécs Cultural Capital. Z toho však nič nebolo, a tak ho v roku 2012 Gábor Antal odkúpil späť. Osud poschodového autobusu MÁVAUT sa definitívne vyriešil, keď ho spoločnosť Volánbusz kúpila s cieľom zrekonštruovať ho a neskôr prevádzkovať ako nostalgický autobus. V súčasnosti je už zrenovovaný.

Vozidlo je skutočnou kuriozitou, pretože hoci sa plánovala jeho sériová výroba, nikdy nevznikol a vyrobený bol len jeden kus.

Po renovácií

Foto: archív Ikarus, Stanislav Szali Skurák

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest