10. septembra 1382 zomrel uhorský a poľský kráľ Ľudovít I. Veľký. Práve on dal postaviť Zvolenský zámok, ktorý je doteraz dominantou mesta. Práve sem vás pozývame v dnešnom tipe na výlet.
Zámok sa nachádza na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. Od roku 1965 je zámok súčasťou Slovenskej národnej galérie. Metódy jeho rekonštrukcie uprednostňovali zachovanie historicky a výtvarne najhodnotnejších fáz stavby s ťažiskom na obdobia gotiky a renesancie. Vďaka obnoveniu pôvodnej gotickej ochodze získalo nádvorie pôvodnú monumentalitu. V jeho dlažbe sa vyznačením starších základov románskeho kostola uplatnili tiež archeologické nálezy. K renovácii zámockej kaplnky sa pristúpilo až v 90. rokoch 20. storočia. Exteriéru aj interiéru bola vrátená podoba neskorého baroka z 2. polovice 18. storočia so zachovaním fragmentov gotických prvkov vo forme tzv. analytickej prezentácie.
Aktuálne na zámku prebieha ďalšia etapa rekonštrukcie, s dôrazom na opravu kanalizácie a elektrorozvodov. Súčasne s nimi sa vykonáva archeologický prieskum. Aj napriek drobným obmedzeniam sa tento zvolenský skvost oplatí navštíviť. Svedčí o tom množstvo podujatí pre rok 2023. Napríklad aktuálne Dobrodružstvo na Zvolenskom zámku.
Oproti Pustému hradu
Pôvodné sídlo moci sa nachádzalo nad sútokom Slatiny a Hrona na strmom brale v hrade z 12. storočia, dnes známeho ako Pustý hrad. Jeho neprístupnosť však mala za následok, že sa kráľ Ľudovít I. rozhodol postaviť v rokoch 1360 – 1382 hrad nový a to podľa vzoru talianskych mestských kastelov. Zámok bol obnovený na prelome 15. a 16. storočia, keď bol jeho majiteľom J. Thurzo. V roku 1548 sa pristúpilo k renesančnej úprave, keď bolo dobudované ďalšie poschodie, nárožné veže a došlo k posunutiu delového bastiónu. Na vtedajšej prestavbe sa podieľali talianski majstri. Neskoršie stavebné zásahy v podstate nezmenili tvár hradu.
Slúžil aj ako väznica
Najzávažnejšia prestavba sa týkala zbarokizovania kaplnky v roku 1784 a obnova dvorany, do ktorej preniesli drevený maľovaný strop z roku 1712. S úpadkom ťažby drahých kovov v banských mestách a po presídlení župných úradov do Banskej Bystrice (1789) zámok postupne strácal svoj pôvodný význam. V roku 1805 ho vtedajší majitelia Esterházyovci predali štátu a v jeho prázdnych miestnostiach sídlil súd, väznica a sklad tabaku. Pamiatková obnova sa uskutočnila v polovici 20. storočia.
Dejiny
Za stavbu Zvolenského zámku sa zaslúžil najmä kráľ Ľudovít I. z Anjou, ktorý ho staval ako gotický poľovnícky zámok. Vo svojej podobe bol dokončený v roku 1382, keď sa stal dejiskom zásnub jeho dcéry Márie so Žigmundom Luxemburským. Pri histórii zámku netreba zabúdať ani na Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý sa v 15. storočí stal jedným z najmocnejších vojvodcov v Uhorsku a zámok bol jedným z jeho sídiel od roku 1440 do roku 1462. Zámok často navštevoval aj kráľ Matej Korvín so svojou manželkou Beatrix, ktorá už neskôr ako vdova využívala zámok ako sídlo od roku 1490. Okolo roku 1500 bolo Thurzovcami vystavané vonkajšie opevnenie spolu so štyrmi okrúhlymi baštami a vstupnou bránou a v polovici 16. storočia v dôsledku nátlaku Turkov bolo pristavené ďalšie poschodie so strieľňami a nárožnými arkierovými vežičkami.
Okolo roku 1590 bol potom pristavený aj delostrelecký bastion. Zámok prešiel postupne viacerými stavebnými úpravami, pričom tá renesančná mu v podstate zostala dodnes. Pre jeho historické, umelecké a architektonické hodnoty bol v minulosti vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v 60. rokoch 20. storočia zrekonštruovaný. Na Zvolenskom zámku boli počas uplynulých rokov uložené zbierky bratislavskej SNG, ktorá prechádzala rekonštrukciou. Teraz by sa obrazy mali postupne sťahovať späť. V Kapitánskom dome je už niekoľko rokov umiestnené moderné digitalizačné pracovisko SNG.
Interiér
V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stĺp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 polí. V nich sú symbolické obrazy rímskych kráľov a habsburských cisárov usporiadané chronologicky a končiace sa obrazom Karola VI.
Exteriér
Hrad postavili na mieste staršej cirkevnej stavby, archeologicky zistenej na dnešnom nádvorí pri komplexnej pamiatkovej obnove v 60-tych rokoch. Koncepciu nového poľovníckeho zámku ovplyvnila talianska mestská architektúra šľachtických palácov. Hradný, pôvodne neopevnený palác, vybudovali na štvorkrídlovom pôdoryse s dvoma vežami, včlenenými do pôdorysu stavby. Okolo nádvoria obiehala pavlač na kamenných konzolách a priestor medzi dvojicou veží sprístupňovala kamenná arkáda. Dôležitou súčasťou hradu bola poschodová reprezentačná kaplnka, v ktorej bola umiestnená aj kráľovská empora. Smerom do mesta bol rad reprezentačných miestností s mohutnou rytierskou sálou, ktorej steny pokryli freskami a prestropili ju náročne konštruovaným dreveným trámovým stropom. Architektonicky výnimočne v našich pomeroch riešili aj fasády objektu so zvýraznením reprezentačného krídla, ktoré osvetlili oknami s kamennými krížovými prútmi. Architektúra Zvolenského zámku bola vyvrcholením umeleckých snáh 14. storočia, poplatná zjemnenému vkusu Anjouovcov, ktorí na stavbu povolali skúsených európskych staviteľov a kamenárov.
Expozície
V súčasnosti využíva priestory zámku Slovenská národná galéria pre svoju trvalú expozíciu. Výstava s názvom Lapidárium gotického umenia, nainštalovaná na prízemí, zhromažďuje architektonické fragmenty a kamenné články zámku, ako aj zámockej kaplnky zo 14. storočia, transfery nástenných malieb z bývalej zvolenskej fary z polovice 15. storočia. Sú tu inštalované kópie a faksimilné odliatky diel viacerých najvýznamnejších drevorezieb Majstra Pavla z Levoče. V expozícii Staré európske umenie na prvom poschodí sú prezentované výberové kolekcie maliarskych škôl – talianskej, francúzskej, flámskej, holandskej a nemeckej proveniencie zo 16. – 18. storočia. Na druhom poschodí sa nachádza expozícia Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene s názvom Z histórie Zvolena. Okrem toho sa tu pravidelne konajú ďalšie výstavy.
V zámockej kaplnke na východnej strane nádvoria sa konávajú rímskokatolícke, gréckokatolícke a pravoslávne bohoslužby, ale aj koncerty a sobáše.
Ako sobášna sieň slúži aj rytierska sieň v severozápadnej časti nádvoria. Okrem toho sa tu konáva aj privítanie detí do života a odovzdávanie ocenení za darcovstvo krvi.
V kráľovskej a stĺpovej sieni a v severozápadnej bašte sa konávajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia.
Poloha
K hradu je možné dostať sa pešo po ceste, ktorá vedie od námestia k hlavnej bráne, ktorá sa nachádza na severovýchodnom rohu vonkajšieho opevnenia. Z autobusovej zastávky za hotelom Poľana to máte na pár krokov. Okolo celého zámku vedú chodníky, pri ktorých sú osadené lavičky.
Mesto: Zvolen
GPS: 48°34′23″S 19°07′38″V
Autobus: Prakticky všetky autobusové spojenia so zastávkou Zvolen, Poľana, vrátane MHD
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok.
Foto: Jočito Jozef Adamčík, Norbert Kuklovský, Norbert Kuklovský Photography
