Verejnosti nie je prístupná, respektíve donedávna nebola vôbec. Začiatkom tohto leta sa však začalo blýskať na lepšie časy. V stredu 28.6. 2023 sa v obci Štiavnické Bane uskutočnila exkurzia do Partizánskej štôlne. Starosta obce, pán Stanislav Neuschl prezradil, že síce nie je možné aby to bola stála turistická atrakcia obce. Štôlňa je stále funkčné vodné dielo, verejnosti neprístupné. Bude však snahou obce urobiť niekoľko takýchto prechodov v spolupráci s vodohospodármi v priebehu roka.
Zásluhu na spriechodnení starej štôlne v Štiavnických Baniach a jej sprístupnení má miestna ZŠ s MŠ M. Hella cez svoje občianske združenie. Musíme uznať, že sme sa naozaj nemýlili, keď sme vám túto školu predstavili našom dávnejšom článku. Na svete totiž podobnú nenájdete. A tak vás dnes s radosťou pozývame do Štiavnických Baní, vydať sa nielen po stopách Jozefa Hella, ale aj slovenských partizánov, pre ktorých zohrala táto štôlňa veľmi významnú úlohu. Ak sa chcete vybrať do okolia štôlne a nebude vám vadiť, že cez ňu neprejdete, bude vás tu očakávať nádherná príroda. A navyše najromantickejší Tajch na Štiavnicku – jazero Bakomi v tesnej blízkosti štôlne.
Hneď na úvod musíme poznamenať, že za pomoc s písaním článku patrí opäť naša veľká vďaka pánovi Františkovi Kovárovi a portálu inovinky.sk, ktorého je šéfredaktorom. Pán Kovár dokáže zanietene rozprávať nielen o histórii, ale aj súčasnosti pamiatok na Strednom Pohroní. Vďaka nemu sme sa dozvedeli fakty, ktoré naozaj zaujmú.
História štôlne v skratke
J.K. Hell
Najprv sa musíme pristaviť pri dôležitom mene: Jozef Karol Hell (* 15. máj 1713, Banská Štiavnica-Vindšachta – † 11. marec 1789, Štiavnické Bane) bol slovenský strojmajster, vynálezca, významný konštruktér banských čerpacích strojov. Jeho mladší brat Maximilián (1720 – 1792) sa preslávil ako astronóm, matematik a fyzik. Práve po Maximiliánovi je pomenovaná Základná škola Maximiliána Hella spojená s materskou školou. Čo sa týka Jozefa, vychodil základnú školu, pomáhal otcovi pri stavbe a údržbe čerpacích a dopravných banských strojov. V polovici 18. storočia bola kvôli úpadku ťažby väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Keďže vtedajší primitívny spôsob čerpania vody z baní na ich odvodnenie nestačil, navyše vyžadoval veľa ľudí a koní na pohon gápľov, pozvali v roku 1721 do Novej Bane anglického konštruktéra Isaaca Pottera, ktorý tam i v Banskej Štiavnici síce postavil niekoľko atmosférických ohňových strojov na čerpanie vody, ale nádeje sa nenaplnili. Čo však nedokázali anglické stroje, dokázali čerpacie stroje Jozefa Karola Hella. Na odvodňovanie baní skonštruoval až 18 rozličných strojov. Jeden z nich sa týkal aj štôlne, o ktorej je dnes reč.
Štôlňa
Horná bakomská štôlňa bola vyrazená začiatkom 2. polovice 18. storočia ako súčasť prepojovacích štôlní medzi tajchom Malá Richňava a tajchom Bakomi. Štôlna slúžila na prepúšťanie vody medzi tajchami. Prepájala aj náhonné jarky s cieľom priviesť vodu na vtedy najvyššie situovanú šachtu Königseg. Táto voda poháňala čerpací a ťažný stroj s brzdiacim zariadením, ktorý postavil Jozef Karol Hell v roku 1758. Zaujímavosťou je, že táto štôlňa spája aj dve povodia – Ipľa a Hrona. Projekt mal navrhnúť hlavný banský strojmajster, konštruktér, vynálezca Matej Kornel Hell, otec Jozefa a Maximiliána Hella.
Úkryt
O takmer 200 rokov po vyrazení štôlne táto (ako množstvo iných banských stavieb) zohrala významnú úlohu počas 2. Svetovej vojny. V štôlňach sa skrývali ľudia, ktorí boli z rôznych dôvodov prenasledovaní. A nielen to – tak isto boli úkrytmi pre partizánov, ktorí bojovali v šírom okolí Banskej Štiavnice. Z týchto štôlní sa im darilo podnikať aj rôzne prieskumné a diverzné akcie v tyle nemeckých okupantov. Prieskumné akcie pomohli hlavne pri oslobodzovaní Banskej Štiavnice a okolitých obcí v marci 1945. Tamojší partizáni informovali sovietsku armádu o rozmiestnení nepriateľských síl.
„Partizánska“
Významný dátum zapísaný v histórii Hornej bakomskej štôlne bol 5. marec 1945, kedy partizáni V. Neuschl, J. Beňo, J. Pataky a J. Zamboj previedli sovietsku hliadku, pod vedením kpt. Kozikova cez túto štôlňu, do tyla Nemcov. Asi 350 sovietskych vojakov tak nečakane prepadlo nemeckú obranu od tyla, čo významne urýchlilo oslobodenie Štiavnických Baní a minimalizovalo straty na životoch. Odvtedy sa táto štôlňa nazýva Partizánska štôlňa v Štiavnických Baniach.
Po vojne patrili V. Neuschl, J. Beňo, J. Pataky a J. Zamboj k významným hrdinom SNP. Zaujímavosťou je, že súčasný starosta obce pán Stanislav Neuschl je vnukom pána Neuschla, jedného z týchto partizánov.
Obnova
Obnovu štôlne inicioval podpredseda OOCR Región Banská Štiavnica Ľudovít Kaník a ujalo sa jej OZ Priatelia školy ZŠ s MŠ M. Hella v spolupráci s obcou Štiavnické Bane a správcom štôlne Slovenským vodohospodárskym podnikom. Jej vyčistenie a opravu finančne podporilo Ministerstvo obrany SR v dvoch etapách, spolu sumou takmer 30.000 eur ako pamiatku vojenskej histórie. V rámci jej spriechodnenia pribudla pamätná a informačná tabuľa, ktoré sú dostupné širokej verejnosti. Po dlhých rokoch sa tak podarilo opäť oficiálne spriechodniť a sprístupniť unikátnu vodnú štôlňu v Štiavnických Baniach, ktorá spája tajch Richňava s tajchom Bakomi. Partizánska štôlňa je dlhá 350 metrov a spája nielen dva spomenuté tajchy, ale tiež dve povodia riek Ipeľ a Hron.
Poloha
Obec: Štiavnické Bane
GPS: 48.434393, 18.849963
Autobus: 602406 Banská Štiavnica-Počúvadlo-Baďan, Klastava 602407 Banská Štiavnica-Vysoká-Dekýš-Pukanec
Mapa: Klini SEM, alebo na obrázok mapy
Zdroj: František Kovár, inovinky.sk
