Dnes v našom tipe na výlet navštívime Zvolenský hrad, nazývaný Pustým, hoci toto prídavné meno k nemu už dnes zaručene nepasuje. Za dve desaťročia sa prebudil spod nánosov času a zeme, opeknel, omladol. Pustý hrad patrí medzi stredoveké hrady s najrozsiahlejším opevnením.
Nachádza sa nad Zvolenskou kotlinou, na okraji mesta Zvolen. Tvorí ho hradný komplex Dolného a Horného hradu. Kto príde na Pustý hrad nad ústím Slatiny do Hrona s odstupom niekoľkých rokov, zostane stáť s otvorenými ústami a musí uznať, že sa tu za štvrťstoročie urobili rozsiahle výskumné i konzervačné práce. V ostatných rokoch sa archeológovia zamerali na výskum Dolného hradu a výsledky ich práce sú naozaj očividné. Návštevník určite ocení náučný chodník a turistické značenie.
Turistické značenie
Žltá značka
V súčasnosti sa začína pri osobnej železničnej stanici vo Zvolene (v susedstve je aj stanica autobusová) len žltá značka. Vedie vás Masarykovou ulicou na križovatku pod Zvolenským zámkom, kde sa spája s modrou značkou, ktorej začiatok nájdete v centre mesta, na Námestí SNP, v blízkosti rímsko-katolíckeho kostola sv. Alžbety, na okraji Parku Ľ. Štúra. Prejdete vpravo popod zámok a mostom ponad železničnú trať a Slatinu kráčate v ústrety zalesnenému kopcu s vyholeným temenom, kde sa črtajú múry hradu. Zatiaľ čo žltá značka smeruje po asfaltovej ceste k Červenému medokýšu, modrá sa rozdeľuje. Priamo sa môžete dostať pohodlným výstupom po lesnej ceste do sedla pod Veľkým vrchom (zľava prichádza do sedla zelená značka od zvolenského autokempingu v Neresnici a pokračuje cez zalesnené Vráta na ostrolúcku planinu s dedinami Bacúrov a Dubové a z nich ďalej do Štiavnických vrchov).
Modrá značka
Modrá značka obchádza z juhozápadnej strany zalesnený hrebeň s drobnými skalkami, ktoré sa v staršej literatúre spomínajú ako Matčí, niekde dokonca i ako Mačací zámok. Toto tvrdenie nebolo podložené archeologickými nálezmi. Václav Hanuliak (1947 – 2009), ktorého meno je spojené so začiatkom a dlhoročným výskumom hradu, považoval za Matčí zámok objekt, ktorý objavili na jednom z brál nad vodami Hrona neďaleko Červeného medokýša. Dnes je to miesto známe ako Peťuša a podľa odkrytých základov je pravdepodobné, že tam dal vybudovať predsunutú pevnôstku Ján Jiskra v prvej polovici 15. stor. Značky vás dovedú do sedla pod hradom a z neho po pevnej lesnej ceste k hradnej bráne. Na tento výstup budete potrebovať z centra mesta alebo zo železničnej stanice asi dve hodiny.
Náučný chodník
Náučný chodník slúži návštevníkom Pustého hradu ako pridaná hodnota k výstupu. Pokračujte s modrou a žltou značkou cestou okolo zimného štadióna až k začiatku náučnej trasy. Tí, ktorí neboli na hrade dlhšie, budú chodníkom veľmi milo prekvapení. Tabule dostali estetickejší vzhľad a aj informácie v slovenskom a anglickom jazyku sú presnejšie a bohatšie, pričom – čo nie je vždy samozrejmosťou – sú zrozumiteľné aj laikovi. Počet informačných panelov stúpol na 20 kusov.
Po chodníku
Vstupná tabuľa informuje, že náučný chodník má dĺžku 6,4 km a dá sa zvládnuť za tri hodiny. Pravda, škoda sa ponáhľať, treba nielen vstrebať základné údaje o prírode hradného vrchu a o histórii hradu (či vlastne dvoch hradov), ale aj si ich skonfrontovať pohľadom. Ba vari si aj ohmatať hradné múry, presvedčiť sa, či to nie je iba sen a či slávny Zvolenský hrad, niekdajšie centrum veľkého kráľovského komitátu, siahajúceho v 13. stor. od Hrona až po poľské hranice, naozaj vstal z mŕtvych. Tento doslova hmatateľný dôkaz potrebujú predovšetkým tí, ktorí sa sem vracajú po mnohých rokoch, ba desaťročiach. Veľa sa zmenilo…
Kedysi tu bolo možné sa miestami, kde sa pod nánosom zeme a lístia skrývala tajomná minulosť, kde len skromné zvyšky múrov a ako-tak zachovaná hlavná brána Horného hradu oživovali historické fakty a vlastnú predstavivosť. Človek, ktorý príde dnes na Pustý hrad po rokoch, je naozaj príjemne šokovaný. A potom sú tu výhľady, panorámy stredného Pohronia a okolitých hôr, ktoré sa otvorili po odlesnení hradného areálu, a ktoré sa tiež nezmazateľne píšu do pamäte.
Prírodný fenomén
Zatiaľ čo v nižších polohách kopca, na chladnejších severných svahoch skláňajúcich sa k Hronu a Slatine, dominujú buky, vyššie, v slnečnejších polohách, sa šíria dúbravy. To je jeden z prírodných fenoménov kopca, ktorý sa stáva lesoparkom. Zo skalného výčnelku zabezpečeného zábradlím sa otvoria prvé výhľady do údolia Hrona. Známy a predsa vždy akoby nový pohľad na kraj vždy zaujme niečím novým. Po návrate na chodník vás čaká ešte pár serpentín a ste na Dolnom hrade.
Dolný hrad
Tesne pred vstupom na Dolný hrad je rúbanisko, vďaka ktorému sa mi otvárajú nové výhľady na mesto Zvolen s Poľanou v pozadí. Na prvý pohľad je viditeľné, že sa na Dolnom hrade urobil kusisko výskumnej roboty. Václav Hanuliak dostal v osobe Jána Beljaka, rodeného Zvolenčana, toho najzdatnejšieho pokračovateľa. Ten najprv poopravil údaje svojho predchodcu a učiteľa, keďže nové merania ukázali, že hradný komplex nezaberá vyše sedem hektárov, ako sa udávalo, ale „len“ 4,7 ha, aj tak však Pustý hrad nemá v tomto meradle na Slovensku konkurenciu.
Veža
Centrálnou stavbou Dolného hradu bola obytná veža, ktorej torzo mu aj dnes dominuje. Jej základy majú rozmery 19,8 x 19,9 m a hrúbka múrov presahuje tri metre. Na informačnom paneli vidíte jej vizualizáciu. Podľa výskumu mohla mať päť poschodí a celkovú úžitkovú plochu vyše tisíc metrov štvorcových. Postavili ju začiatkom 13. stor. a slúžila uhorskému panovníkovi pri jeho častých pracovných či loveckých návštevách stredného Pohronia. Unikátnosť veže podčiarkuje fakt, že podobnú vežovitú stavbu v zachovanom stave môžeme dnes obdivovať až za hranicami Slovenska.
Archeologický výskum
Archeologický výskum potvrdil, že v týchto miestach žil človek už v neskorej dobe kamennej, teda v rokoch 4400 – 2300 pred n. l., a pusto tu nebolo ani v mladšej a neskorej dobe bronzovej a v protohistorickom období v posledných storočiach pred naším letopočtom, keď tu žil ľud púchovskej kultúry. Na toto pradávne osídlenie nadviazal stredoveký kráľovský hrad. S Horným hradom ho čiastočne spájal 206 m dlhý múr. Medzi najpozoruhodnejšie nálezy patrí strieborný sobášny denár z konca 13. stor. a postriebrené kovanie konského postroja z toho istého obdobia. Nie je vylúčené, že práve na tomto hrade oddal Belo IV. svoju dcéru Konštanciu Levovi, synovi haličského kniežaťa Danila.
Horný hrad
Krátkym výstupom sa dostanete z Dolného na Horný Pustý hrad. Na najvyššom mieste hradného kopca zrejme už koncom 12. stor. vyrástla obytná veža, ktorá mohla mať až osem poschodí. Naznačujú to aspoň mocné základy, ktoré sa po stáročiach dostali na svetlo sveta. Na hrad vstúpite bočnou bráničkou. Vpravo sa rozprestiera tzv. Dončov hrad. Takzvaný preto, že mu toto meno dali až samotní bádatelia. Nie z rozmaru, ale aby tak zvýraznili fakt, že táto časť hradného komplexu vyrástla koncom 13. a začiatkom 14. stor., teda za županstva legendárneho rytiera Donča.
Vedľa paláca je hlboká cisterna, ktorej dôležitosť vystupuje do popredia, keďže hrad nemal iný prirodzený zdroj vody. Z okrajových múrov sa ponúka priam vtáčí výhľad do údolia Hrona smerom na Banskú Bystricu i do prielomu medzi Kremnickými a Štiavnickými vrchmi. Tiež na mesto Zvolen i masív Poľany, nízkotatranskej Prašivej a veľkofatranskej Krížnej.
Zostup k Červenému medokýšu
Väčšina turistov, ktorí sa na Pustý hrad vybrali, sa vracala naspäť po rovnakej trase.
Ďalšie náučné panely v údolí hovoria o flóre a faune hradného vrchu a panel na rázcestí na brehu Hrona o bohatstve minerálnych prameňov na území mesta i v jeho okolí. Táto informácia tu vôbec nie je náhodou. Neďaleko (to sme už znova na žltej značke) vyviera Červený medokýš, ktorý sa spomína nielen v povestiach, ale aj v cestopise Martina Zeillera. Ten vyšiel v roku 1632. Je starým rekreačným priestorom Zvolenčanov. K útulným pôvodným chatkám tu pribudla povyše prameňa veľká zrubová budova. Červený medokýš je aj obľúbenou zastávkou vodákov, splavujúcich Hron. Zastávku môžu využiť na výstup na hrad, alebo tu zvyknú aj stanovať či bivakovať.
Kde sa spájala Slatina s Hronom?
Zvykne sa hovoriť, že Pustý hrad sa vypína na kopci nad ústím Slatiny do Hrona. Dnes je to pravda, ale keby sme sa vrátili do stredoveku, zistili by sme, že nie starý hrad, ale nový Zvolenský zámok, ktorý postavili v rokoch 1370 – 82, vyrástol nad spojom oboch riek. V stredoveku totiž Hron veľkým oblúkom zatekal až na južný okraj mesta a len neskoršia regulácia jeho toku, ako aj koryta Slatiny, čo súviselo najmä s výstavbou železničnej trate v roku 1872, zmenila nielen obraz krajiny, ale aj jej mapu.
Záver
Vychádzku na Pustý hrad môžeme odporučiť každému a v každej ročnej dobe. Výstup je to síce trošku náročnejší, ale zvládnuteľný. V prípade oficiálnych podujatí, k akým patrí aj Výstup na Pustý hrad v prvú septembrovú sobotu, alebo na požiadanie (informácie dostanete napríklad v mestskej informačnej kancelárii na Námestí SNP) sa imobilní alebo fyzicky menej zdatní záujemcovia môžu dať vyviezť na hrad autom.
Poloha
Mesto: Zvolen
GPS: N48°33’43“ E19°7’7“
Autobus: Prakticky všetky autobusové spoje, ktoré prechádzajú Autobusovou stanicou vo Zvolene. Cestu vám skráti, ak vystúpite na zastávke Zvolen, Poľana a prejdete mostom pešo k Zimnému štadiónu.
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
Za aktívnu pomoc s písaním patrí naša veľká vďaka pánovi Sliackemu zo Zvolena.
Foto: Jočito Jozef Adamčík
