Mnohí naši kolegovia si ešte pamätajú na roky, keď mal dispečer autobusovej dopravy vo svojom pracovnom stole zapečatenú obálku s nápisom „Kladno“. V nej boli inštrukcie, ako postupovať pri evakuácií obyvateľstva v prípade mobilizácie, živelnej pohromy a podobných prípadoch.
Opäť sme pátrali v histórii.
Koncepcia civilnej obrany
V bývalej ČSR bol 11.04.1935 prijatý zákon číslo 82/1935 Zb. o ochrane a obrane proti leteckým útokom. Na základe tohto zákona vyšlo vládne nariadenie zo dňa 18.10.1935, ktorým sa stanovili predpisy o obstarávaní plynových masiek a niektorých povinností obcí pri ochrane a obrane proti leteckým útokom.
V súlade s uvedenými dokumentmi vznikla „Civilná protiletecká ochrana“ (CPO), ktorá plnila úlohy v rokoch 1935-1948. Názov ochrana (v zmysle CO) sa používal len do roku
1951. Od tohto obdobia sa používal pojem civilná obrana. Po skončení 2. svetovej vojny bola civilná obrana budovaná takmer výlučne ako súčasť obrany štátu. Na základe zásad riadenia
obrany ČSSR a za účelom zdokonalenia CO bola na 33. schôdzi Rady obrany štátu dňa 09.12.1982 schválená „Smernica o Civilnej obrane ČSSR“. Celá koncepcia CO bola takmer
výhradne zameraná na ochranu proti zbraniam hromadného ničenia za brannej pohotovosti štátu.
Vo vojne i v mieri
Postupne bolo nutné prejsť od globálneho poňatia ochrany obyvateľstva a národného hospodárstva ako celku k riešeniu mikrosféry civilnej obrany. To znamená k činnosti v jednotlivých miestach k ochrane jednotlivcov a skupín. Toto úsilie nadobudlo širší význam v dobe po vzniku živelných pohrôm ako napr. zemetrasenie v Arménsku a Iráne a po vzniku veľkých prevádzkových havárií akými boli napr. havárie v Sevese, Bhópále, Černobyle. Vtedy sa ukázalo, že situácie katastrof sa svojim obsahom, rozsahom ničenia a charakterom veľmi približujú situáciám, ktoré môžu vzniknúť po ozbrojenom konflikte vedenom konvenčnými zbraňami. Príprava k ochrane i opatrenia pri záchranných prácach v čase vojny sú často identické s opatreniami pri katastrofách v mieri.
A tak pôvodne okrajová úloha stanovená civilnej obrane a to podieľať sa na záchranných prácach pri živelných pohromách, haváriách a katastrofách v mieri sa stala postupne
úlohou základnou, hlavnou.
Autobusy
Československá civilná obrana od roku 1951 zahŕňala aj využitie vtedajších autobusov ČSAD na rýchlu evakuáciu obyvateľstva pri živelných pohromách, hlavne povodniach. Autobusy značky Karosa (Škoda) boli na tieto účely ako stvorené. Kvôli svojim vlastnostiam prejsť a dostať sa takmer všade, boli aj vo svete vysoko cenené. V podstate sa ich úloha v sektore mimo štátnej dopravy delila na dve ďalšie – pomoc ČSĽA (armáde) a CO (civilnému obyvateľstvu). Konkrétne závod ČSAD Zvolen spadal pod velenie Okresnej vojenskej správy. V prípade potreby (vyhlásením signálu „Kladno“) boli použité jeho nákladné vozidlá a autobusy pre potreby vojska. Rovnako tak po vyhlásení podobného signálu prechádzali pod velenie CO MsNV Zvolen.
Doplnenie
V čase písania osnovy k tomuto článku a vyhľadávania historických faktov nám napísal pán Jiří Erben z Ústí nad Labem toto: „Autobusy Škoda k tomuto účelu byly ne „jako stvořené“, ale byly k tomu účelu přímo stavěné. Armáda velmi mluvila do konstrukce, proto ty rámové autobusy byly robustní a měly dobrou průchodnost terénem. Ale zase nijak neoplývaly pohodlím, navíc jich bylo skutečně málo a tak ta konstrukční škola až do 60. let byla stále jen kompromisem. V případě potřeby by prostě CO tyto civilní autobusy z ČSAD zkonfiskovala i s dílnami a personálem. Dnes je autobusů desetkrát víc než před 60 lety a tak lze brát naopak ohled na potřeby cestujících, armáda a hasiči mívají vlastní techniky dost.“
