Polianky – Čierťaž – prameň Ipľa – Bratkovica – Komárno – Detvianska Huta je turistická trasa, ktorá sa dá pokojne zvládnuť za jeden deň a to aj napriek tomu, že „ozajstné“ Komárno je od Poľany vzdialené stovky kilometrov.
Polianky
Polianky patria k obci Látky, ktorá sa rozprestiera juhovýchodne od pohoria Poľany vo Zvolenskej kotline, na spojnici miest Hriňová a Kokava nad Rimavicou. Samotná osada Látky pôvodne patrila do obce Málinec v okrese Lučenec. K osade patrili ďalšie menšie osady, medzi inými: Nový Svet, Mláky, Polianky, Paseky. Obec vznikla osamostatnením osady Látky a pričlenením niektorých osád od obce Málinec. Stalo sa tak 1. januára 1953 a samostatná obec Látky tak získala plochu 4 573,8 ha s osadami Paseky, Čechánky, Mláky, Nový Svet, Polianky a k tomu roztrúsené osady Býkovo, Podbýkovo, Táňovo, Petrová, Malíkov, Sekcia, Vrch Ipeľ a Vyhnanec.
Podľa starých turistických máp majú byť Nižné Polianky spojené s Čierťažou náučným chodníkom. V teréne však zrejme dnes žiadne značky nenájdete. Nevadí, orientácia tu nie je zložitá.
A ak priamo pri ceste v sezóne zakopnete o klobúk kozáka, vyvolá to vo vás prirodzenú hubársku vášeň. Nemusíte ísť do lesa, každoročne v jeseň sa to tu doslova hemží nielen kozákmi, ale aj suchohríbmi, bedľami, „sináľmi“, smrekovcami a podobne.
Čierťaž
Pri stúpaní sa odkrývajú pohľady na zalesnený bochník Býkova, na hory okolo Kokavy nad Rimavicou, vykukne aj vrchol Poľany. Po lesnej ceste, ktorá je vyznačená ako cyklotrasa, vyjdete na lúčnaté ploché temeno Čierťaže (1 102,1 m n. m.). Ide o časté pomenovanie vrchov v slovenských horách. Slovník slovenského jazyka vyvedie človeka z omylu, že majú tieto hory niečo spoločné s čertom. Čierťaž totiž znamená hranicu, hraničnú čiaru. Ako príklady cituje slovník Chalupku „slovanského národa čierťaže“ a Vajanského „Šiel po širokej ceste úspechov, ctibažnosti, moci až po istú čierťaž“. Takéto výrazy sa dajú nájsť v tej našej ľubozvučnej a pestrej slovenčine.
Z lúk Čierťaže sa otvárajú pekné panorámy. Pohľady púta najmä „diviačí chrbát“ Klenovského Vepra a zakrátko aj jeho dvojča – Vepor Ľubietovský. Za pekného počasia a dobrej viditeľnosti vás určite upúta hrebeň Nízkych Tatier a na opačnej strane Poľana, ktorá sa predstavuje v plnej kráse.
Miesto tragédie
Cestou k blízkemu prameňu Ipľa natrafíte na pamätník. V oblasti Polianok sa odohrala jedna z najväčších povojnových leteckých katastrof v Československu. Bolo to 3. júla 1956. Väčšina miestnych obyvateľov sa podrobnosti o nej dozvedela až po odtajnení materiálov vojenskej vyšetrovacej správy v roku 2006, päťdesiat rokov po havárii. Vtedajší režim tajil akékoľvek informácie o leteckej katastrofe. K miestu nehody sa nesmel nikto priblížiť.
Až v roku 2011 sa tu podarilo odhaliť pamätník, osadiť kríž a informačnú tabuľu. Z nej sa ľudia dozvedia, čo sa v osudný deň stalo. Sú na nej aj dobové fotografie.
Čo sa vlastne stalo?
Vojenské lietadlo americkej výroby D-47 so šiestimi členmi posádky a náčelníkom kádrovej služby 22. výsadkovej brigády Bohumilom Bullom vzlietlo z pražského letiska Kbely. V Pardubiciach vyzdvihlo 14 ďalších dôstojníkov, väčšinou z intendačnej služby, ktorá mala na starosti hospodárenie a zásobovanie armády. Let smeroval do Prešova. Havarované lietadlo D-47 patrilo prvej letke dopravného leteckého pluku. Počas celej cesty posádka dodržiavala vopred určený letový plán aj výšku 3000 metrov. Let prebiehal v poriadku až do 15.09 h. Posádka vtedy nahlásila dispečerskému stanovisku Zvolen posledné údaje. O minútu ešte žiadala zameranie z goniometra Zvolen, ktoré okamžite dostala. Následne sa lietadlo pod ostrým uhlom zrútilo. Pri obrovskej explózii bol stroj rozmetaný na kusy a všetky osoby na palube boli na mieste mŕtve.
Podľa záverov vyšetrovania nehodu spôsobili tri silné búrky, ktoré sa spojili v mieste preletu.
Prameň Ipľa
Od leteckého pietneho pamätníka je to len kúsok k prameňu známej rieky. Hoci Čierťaž výškou nevyniká, predsa tento vrch možno prirovnať ku Kráľovej holi. Na svahoch našej najznámejšej holi pramenia Čierny Váh, Hnilec a Hron, ale aj Čierťaž je takouto strechou, keďže tu pramení Rimavica (odvádzajúca vody cez Rimavu a Slanú do Tisy), vody zo západných strání smerujú v potokoch ku Slatine a ňou do Hrona a na juhu pramení rieka Ipeľ. Práve pri tomto prameni si môžete dať obedňajšiu pauzu. Prameň je zachytený v studničke. Pokojne ochutnajte. Voda je ozaj vynikajúca. Pri prameni je prístrešok so stolom a lavicami a informačná tabuľa.
Bratkovica
Ďalšia časť vychádzky vedie zväčša lesom. Mohli by ste síce zbehnúť do sedla Prašivá, ktorým prechádza cesta z Hriňovej do Kokavy nad Rimavicou s autobusovými spojmi, ale zatiaľ ešte nemusíte myslieť na návrat. Modrá značka vás zavedie do osady Bratkovica.
Osada Bratkovica patrí k Detvianskej Hute, hoci po asfaltovej ceste je to bližšie cez les do susedných Látok. Pôvodná roľnícka, pastierska a drevorubačská osada alebo laz sa mení na chalupársku kolóniu. Stále tu však cítiť štipku tej pôvodnej atmosféry. Nie je známe, kedy presne Bratkovica vznikla, je známe len to, že z okolitých osád vznikla v 2. polovici 18. storočia obec Detvianska Huta. Tu mali svoje salaše, lúky a pasienky bohatší Detvania. Za vojnovej Slovenskej republiky postavili v Bratkovici zrubovú školu, ktorá tu stojí dodnes. Je to miesto, kde je možné naživo vidieť a zažiť tradičné hospodárenie na pôde (koníky, ručný zber zemiakov, políčka, záhrady, …), typické roztrúsené osídlenie, kde možno obdivovať, ako dômyselne v súlade s prírodou boli postavené jednotlivé usadlosti.
Komárno
Modrá značka z Bratkovice vedie do osady Komárno. To ste už na Sihlianskej planine, ktorá tu planinou skutočne je. Z tohto Komárna sa vám neponúknu výhľady na Dunaj, ale opäť na tú našu Poľanu. Komárno sa nachádza hneď vedľa Detvianskej Huty, ako jej časť. Obec Detvianska Huta vznikla v druhej polovici 18. storočia práve z detvianskych lazov Komárna a Bratkovice a z osady pri sklárni, ktorú zriadil Mikuláš Esterházy. Názov obce sa postupne menil z Mikulássowá (1808) až na dnešný názov Detvianska Huta; maďarsky Miklósfalu, Zólyommiklós. Do roku 1848 patrila Vígľašskému panstvu. Skláreň zanikla v polovici 19. storočia. Ľudia však zostali. Živili sa prevažne poľnohospodárstvom. Za Komárnom začína časť Ľuľovka s pár domami a bohatým lesným porastom.
Modrá turistická značka pokračuje z Komárna zväčša lesmi do Hriňovej. Bližšie to však máte na Detviansku Hutu, odtiaľ sa dostanete autobusom do Hriňovej, Detvy či Zvolena.
Príjemná vychádzka k prameňu Ipľa je vhodná aj pre rodinný výlet s menšími deťmi. A, ako sme spomínali, od polovice leta až do neskoršej jesene sa oplatí vziať si so sebou aj hubársky košík.
Poloha
Obec: Látky – Polianky
GPS: 48.6097979, 19.6835876
Autobusové spojenie: linka 604454 – Zvolen – Detva – Hriňová – Látky – Kokava nad Rimavicou, 604448 – Detva – Kriváň – Hriňová – Detvianska Huta – Látky (Bratkovica)
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
Za aktívnu pomoc s písaním a fotografiami k tomuto článku patrí naša veľká vďaka pánovi Sliackemu zo Zvolena.
