Dedina Ostrá Lúka neďaleko Zvolena sa stala známou najmä vďaka rodáčke Adelke Ostrolúckej, obdivovateľke a priateľke Ľudovíta Štúra. Dnes vás pozývame práve na toto miesto.
Ostrá Lúka
Obec leží na náhornej planine na pomedzí Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny. Pokým východná a západná časť chotára je kopcovitá, okolie obce a južná časť je zvlnená len mierne. Poloha nad údolím Hrona a otvorený horizont poskytuje výhľad tak na blízke vrchy Štiavnického pohoria, ako aj Kremnické vrchy, Nízke Tatry a Poľanu.
Prístup do obce je zo severu križovatkou z rýchlostnej cesty R1 pri Budči, z juhovýchodu odbočkou z cesty I/66 cez Breziny. Z obidvoch smerom sa sem dostanete aj našimi autobusmi. Zvolen je vzdialený 12 km, Krupina 25 km a Banská Štiavnica 27 km.
Dedina Ostrá Lúka je zaujímavá predovšetkým vďaka spomenutému kaštieľu a sympatickej Adelke, ktorá bola na tú dobu vzdelaná a rozhľadená žena, údajne hovorila šiestimi jazykmi. O jej živote, ako aj o minulosti a folklórnych tradíciách Ostrej Lúky, sa veľa dozvieme v pamätnom dome, ktorý je súčasťou kultúrneho centra v strede dediny.
Z krátkeho života Adely Ostrolúckej
Adela Ostrolúcka sa narodila v posledný marcový deň roku 1824. Jej otcom bol Mikuláš Ostrolúcky, majiteľ ostrolúckeho kaštieľa a rozsiahlych majetkov, ale i rozhľadený muž, ktorý pri návšteve brata v Zemianskom Podhradí spoznal Ľudovíta Štúra a bol to práve on, kto odporučil zvolenským mestským pánom, aby si ho vyvolili za vyslanca do uhorského snemu v roku 1847.
Štúr, ktorý bol dušou slovenského diania v búrlivých revolučných časoch 1848 – 49, však nezaujal iba pána Mikuláša, ale aj jeho dcéru, ktorá vošla do histórie ako Štúrova láska. Tak sa to traduje, tak ich vzťah zachytil Ľudo Zúbek v románe Jar Adely Ostrolúckej. Bola to však veľmi krátka jar. Začiatkom marca 1853 počas pobytu vo Viedni sa mladá deva nakazila týfusom a chorobe podľahla dva týždne pred svojimi 29. narodeninami. Ako dátum úmrtia sa udáva 18. marec, niektoré zdroje deň skôr a 17. marec je aj na pamätníku. Každopádne, tento rok si pripomíname 170 rokov od jej úmrtia.
Hoci sa Štúr zaprisahal, že svoju dušu a srdce dá národu a vedomý si toho nechcel komplikovať život žiadnej žene, predsa len strata Adelky bola preňho ťažkou ranou, ktorú cítiť aj z jeho veršov venovaných pamiatke devy, ktorá – keby to bol osud chcel – mohla výrazne zasiahnuť do jeho života:
Uvädol si prenáhlo, kvet,
ty pekný kvet Hrona,
v duši tej svet opúšťala
v láske, viere k svojim stála,
zbožná Antigona...
Čo s kaštieľom?
Adelu Ostrolúcku pochovali do rodinnej hrobky na cintoríne vedľa vtedajšieho evanjelického kostola. Ten padol za obeť poslednej vojne, hrobka s pamätníkom, ktorý v roku 1967 navrhol zvolenský architekt Jozef Chrobák, je však dodnes zaujímavou pamiatkou, pri ktorej sa zastavia najmä romantici a milovníci slovenskej literárnej histórie. Kaštieľ, v ktorom sa Adela narodila a prežila podstatnú časť života, dlhé roky chátral. V druhej polovici 20. storočia bolo v ňom sídlo Štátneho okresného archívu, ktorý tu spravoval vyše 400 archívnych fondov z rokov 1238 – 1985. Nachádzali sa tu unikátne dokumenty, napríklad listina kráľa Bélu IV. z roku 1238 a hudobná pozostalosť rodiny Ostrolúckych. Po odsťahovaní archívu v roku 2005 zostal kaštieľ nevyužitý a postupne ho začal nahlodávať zub času…
V súčasnosti patrí súkromnej osobe ktorá kaštieľ rekonštruuje a tak sa ho podarí zachrániť pre budúce generácie.
Kým mravec nevypije more…
Kaštieľ vyrástol v rokoch 1636 – 41 na podnet Melichara Ostrolúckeho. Banskoštiavnický projektant Abrahám Arzt mu dal renesančný vzhľad. Dvojpodlažný objekt postavený na obdĺžnikovom pôdoryse zvýrazňujú dve nárožné bašty so strieľňami. V miestnostiach sa zachovali nástenné maľby. Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. Zaujímavosťou tejto stavby je, že má akoby dve tváre – z jednej strany je to starobylá renesančná pevnostná stavba s mohutnými nárožnými vežami, z druhej strany sa javí ako pohodlné šľachtické sídlo s dizajnom typickým pre neskorý barok. Dvojtvárnosť kaštieľa je podčiarknutá i farebnou odlišnosťou oboch protiľahlých strán.
Z histórie obce
Ostrá lúka nie je len „o kaštieli“. V jej chotári, na brale Gunda nad ľavým brehom Hrona, žil už človek doby bronzovej. Valové opevnenie hradiska má dĺžku asi 700 m a uzamyká ho z troch strán. Zo severu je strmý zráz a rieka Hron. Hradisko dosahuje rozlohu takmer 5 hektárov, pričom val je veľmi pekne čitateľný so šírkou 6 – 7 m a výškou do 2 m. Doposiaľ sa na tomto mieste neuskutočnil vedecký archeologický výskum.
Na mieste prehistorického osídlenia vyrástla stredoveká drevorubačsko-roľnícka osada – majer. Dodnes je tu viditeľná budova kúrie, pivničné priestory, opevnenie, ako aj ruiny hospodárskych objektov. V areáli kúrie sa nachádza záhrada a vidiecky dom, ktorého majiteľ sa v rámci možností stará o jej ruiny. Presnejšími informáciami o vzniku kúrie nedisponujeme. V polovici 14. storočia vznikla samostatná osada Gunda na území pôvodne vyčlenenom Michalovej dcére Gunde z rodu Ostrolúckych a jej sestrám. Začiatkom 15. storočia sa tu vyčlenila vedľajšia vetva rodu Ostrolúckych, ktorá používala predikát z Gundy (de Gundafalwa) a neskôr aj priezvisko Gunda (Gonda). Tragicky sa do histórie majera zapísal 15. december 1575, keď sem vtrhla skupina Turkov, niekoľkých obyvateľov – vrátane tehotnej ženy – sťali, 18 odvliekli do osmanského zajatia.
Samotná obec Ostrá Lúka určite existovala už v 13. storočí, hoci prvá zachovaná písomná zmienka pochádza až z roku 1332. Od roku 1393 tu bola mýtna stanica na významnej ceste z údolia Neresnice do údolia Hrona.
Obec má nevšedný erb. Vychádza z pečatidla z roku 1726, na ktorom je pelikán kŕmiaci tri mláďatá. Samozrejme, tieto majestátne vtáky tu nikdy nežili a nežijú, ale v cirkevných tradíciách patria k symbolom kresťanskej lásky.
Tajomná Peťuša
Peťuša, ktorá sa nachádza v ostrolúckom chotári, sa stala známou v posledných rokoch, keď tu archeológovia odkryli základy stredovekého hrádku. Je pravdepodobné, že išlo o predsunutú pevnosť, ktorá mala strážiť starý Zvolenský (Pustý) hrad na prístupe od západu a brod cez Hron.
Hrádok Peťuša sa nachádza asi 2 km od Pustého hradu na zalesnenom kopci, výbežku Javoria, s výškou niečo nad 370 m n. m., ktorého stráne strmo spadajú k vodám Hrona.
Na Peťušu sa môžete vybrať z Ostrej Lúky, v ktorej centre nájdete základné informácie o tomto tajomnom objekte, Všetko podstatné o Peťuši si môžete prečítať na informačných paneloch v Ostrej Lúke i priamo na hrádku. Turista na Ostrej Lúke a v jej okolí však nájde aj iné pozoruhodnosti a malebné miesta. Už samotný prístup je zaujímavý: z jednej strany – z údolia Neresnice – vedie na Ostrolúcku planinu strmo stúpajúca cesta cez dedinu Breziny. Z druhej – od Hrona – nemenej strmá cesta plná ostrých serpentín, kde sa každoročne (od roku 1975) konajú obľúbené preteky automobilov do vrchu.
V dedine
Stred dediny Ostrá lúka tvorí priestranný rínok. Okrem dominantného kaštieľa naše pohľady upútajú aj staršie trojpriestorové domy, na ktorých vzhľade sa odráža zdatnosť miestnych staviteľov azda i spred storočia. Žiaľ, v 70. rokoch sa aj k týmto pamiatkam pristupovalo necitlivo, dva najstaršie domy a kováčňa boli zbúrané.
Dedina je odetá do sviežej zelene. V roku 1996 bol vyhlásený za chránený strom mohutný exemplár jedlého gaštana, rastúceho pravdepodobne na najsevernejšom mieste u nás. Za asi 150 rokov dorástol do výšky okolo 20 m s obvodom kmeňa takmer štyri metre.
Barborská cesta
Z Ostrej Lúky sa môžete vybrať po tzv. Barborskej ceste k Červenému medokýšu na brehu Hrona, odkiaľ to už nie je ďaleko do Zvolena.
Samozrejme, že tento peší výlet môžete absolvovať aj opačným smerom a ak sa potom z Ostrej Lúky prejdete po asfaltke k odbočke cesty na Bacúrov a Dubové, natrafíte na zelené značky. Tie smerujú na jednej strane do Štiavnických vrchov (k jazerám pri Banskom Studenci), na strane druhej do lesov, ktoré pokrývajú masív Pustého hradu. Naň sa dostanete, keď asi po dvoch hodinách chôdze odbočíte v sedle pod Veľkým vrchom po modrých značkách. Tie vás privedú do hradného komplexu, ktorý už nie je vôbec Pustým, a z neho až do Zvolena. Takýto okruh si však vyžaduje zdatnejšieho chodca (okolo 8 hodín chôdze).
Okruh Zvolen – Budča – Ostrá Lúka – Breziny – Zvolen je atraktívny aj pre cykloturistov.
Poloha
Obec: Ostrá lúka
GPS: 48° 32′ 59.99″ N, 19° 02′ 60.00″ E
Autobus: Linka 611406 Zvolen-Budča-Železná Breznica / Dubové alebo 611407 Zvolen-Breziny-Dubové (s krátkou pešou túrou Dubové – Ostrá Lúka)
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
©️ Jozef Sliacky (veľká vďaka za pútavé rozprávanie o historických súvislostiach)
