Kúpeľná kaplnka vo Vyhniach nesie pečať muža, ktorý postavil prvý čínsky mrakodrap

Príbeh Ladislava Eduarda Hudeca, rodáka z Banskej Bystrice, je témou dnešného tipu na výlet. Zavedie nás do obce Vyhne, ktoré kedysi preslávili vychýrené kúpele. V súčasnosti po nich zostalo len zopár stôp. Jednou z nich je kúpeľná kaplnka…

Vyhne je obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. Nachádza sa v južnej časti Štiavnických vrchov vo Vyhnianskej doline na strednom Pohroní. Obec Vyhne je predovšetkým známa svojou baníckou históriou, najstarším pivovarom na Slovensku, kúpeľníckou históriou, železiarstvom a strojárstvom. Dnešný výlet nebude o napočítaných krokoch, ani o zdolávaní terénu či úbytku kalórií. Bude o mieste, ktoré si zaslúži našu pozornosť a o Ladislavovi Eduardovi Hudecovi, ktorý najprv postavil túto kaplnku a potom prvý mrakodrap v Číne. Tento článok sme opäť pripravili v spolupráci s portálom inovinky.sk. Naša vďaka patrí jeho šéfredaktorovi, pánovi Františkovi Kovárovi za skvelé informácie. O fotografie zo súčasnosti sa postaral pán Vladimír Štec.

Namiesto starej kaplnky

Od roku 1734 slúžila obyvateľom Vyhní kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Z dôvodu rozširovania kúpeľov bolo odsúhlasené jej zbúranie. Stalo sa tak v roku 1896. Napriek prísľubu výstavby novej kaplnky sa niekoľko rokov nič nedialo. Jednoducho povedané – nebolo peňazí. A tak bola vyhlásená zbierka. Už v roku 1910 prišlo z Banskej Bystrice povolenie na výstavbu novej kaplnky na okraji smrekového lesa. Peniaze v zbierke však pribúdali veľmi pomaly a hrozilo, že ešte pekných pár rokov ostanú Vyhne bez kaplnky.

*Areál kúpeľov s kaplnkou. Zdroj: OZ KAMENICA*

Nový projekt

Napriek tomuto stavu vypracoval v roku 1913 projekt kaplnky vo Vyhniach Ladislav Hudec, ešte ako študent Technickej univerzity v Budapešti. Novú kaplnku nechal vybudovať magistrát mesta Banská Štiavnica pod vedením mešťanostu Kolomana (Kálmána) Horvátha. Stavbu realizovala v jeseni 1913 firma Hugyecz a Rosenauer za 8 000 korún. Mesto však malo k dispozícii len 6 000 korún. Preto zostávajúcu čiastku doložila stavebná firma a na jej splatenie počkala do času vyzbierania chýbajúcej sumy. Vďaka ústretovosti stavebnej firmy, ktorá požičala 2 000 korún sa umožnilo dokončenie kaplnky so zachovaním pôvodného projektu.

*Projekt architekta Ladislava Eduarda Hudeca. Zdroj: OZ KAMENICA*

Tesne pred vojnou

V nasledujúcom roku 1914 sa vykonala maliarska výzdoba interiéru. Jej realizátor Jozef Vavrín nad oknami namaľoval šesť dvojíc apoštolov a na víťaznom oblúku zobrazil sv. Trojicu. Oltár Panny Márie je pravdepodobne dielom banskoštiavnického rezbára Jozefa Krauseho. Kaplnka bola postavená tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Posviacka kaplnky sa konala v nedeľu 26. júla 1914 a vykonal ju z poverenia banskobystrického biskupa Wolfganga Radnaia, čestný pápežský kaplán a vyhniansky farár Jozef Daubner.

Kaplnka Panny Márie Kráľovnej

Tak znie celý názov kaplnky, ktorý mnohí nazývajú „kúpeľná“. Kaplnka bola zasvätená Panne Márii, patrónke Uhorska (v súčasnosti Panne Márii Kráľovnej). Pri rozsiahlom požiari vo Vyhniach, v roku 1945, ktorý úplne zničil kúpele sa akoby zázrakom zachovala práve Hudecova kaplnka. Príčina požiaru zostala neznáma. Kaplnka je dnes spomienkou na slávu vyhnianskych kúpeľov. Nájdete ju na kopci, nad areálom kúpaliska, na mieste kde sa v minulosti nachádzali kúpeľné domy, hotely, korzá a kúpeľný park.

Najprv kaplnka – potom mrakodrap

Kaplnka vo Vyhniach je Hudecovou prvou známou stavbou. Možno sa len domnievať či týmto svojim projektom symbolicky prepojil svoje dve stránky, ktoré už od ranej mladosti v ňom súperili, či sa stane evanjelickým kňazom alebo architektom. Narodil sa do evanjelickej rodiny, ako prvorodený. Jeho otec bol Juraj Hudec a matka Pavlína rod. Škultétyová, krstným otcom mu bol Eduard Škultéty, po ktorom dostal druhé krstné meno. Základy staviteľstva získal u svojho otca, ktorý bol architektonickým/staviteľským a hospodárskym inšpektorom mesta. Kresliť ho učil Dominik Skutecký, významný slovenský maliar, ktorého diela sú dnes v zbierkach Slovenskej národnej galérie a v iných slovenských a zahraničných galériách i súkromných zbierkach. V rokoch 1911 – 1914 študoval Ladislav Hudec na technickej univerzite v Budapešti, kde získal titul Ing. arch.. Počas 1. svetovej vojny ako dôstojník Rakúsko-uhorskej armády bojoval na ruskom fronte, v roku 1916 padol do zajatia. Zo zajatia ušiel do Číny a usadil v Šanghaji (s bratom Gejzom). V Šanghaji žil a tvoril 29 rokov, zrealizoval tu viacero významných stavieb medzi ktorými bol aj prvý mrakodrap v Šanghaji – Park Hotel (1934).

Aj napriek skutočnosti, že podstatná časť architektovho života je spojená s čínskym Šanghajom, jeho osud je hlboko previazaný a spätý s jeho rodnou Banskou Bystricou. Ladislav Eduard Hudec pôsobil v mnohých štátoch na rôznych svetadieloch, zomrel 26. októbra 1958 v americkom Berkeley. Jeho poslednou vôľou bolo, aby bol pochovaný vo svojom rodisku, v Banskej Bystrici. To sa mu splnilo až v roku 1970, keď jeho pozostatky boli prevezené a uložené v rodinnej hrobke na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.