Atraktívne miesta Muránskej planiny tvoria najmä očarujúce doliny, akou je i Hrdzavá dolina. Jej veľká časť bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu, nakoľko predstavuje jednu z najcennejších prírodovedných lokalít národného parku s výskytom vzácnych rastlinných, živočíšnych i lesných spoločenstiev.
Dnešným sprievodcom touto lokalitou bude náš aktívny spolupracovník – turista a fotograf Jozef Martinský, torý svoje potovanie nafotil a opísal v nasledujúcich riadkoch.
Kde sa nachádzam?
„Dobrý deň, môžete mi prosím povedať, kde sa nachádzam? Je tu tak krásne“. Touto vetou ma príjemne šokoval jeden starší pán, ktorého som stretol na lesnej ceste. O ňom, ale aj o túlaní sa lesom tesne po víchrici, bude dnešný príbeh. Ten začínam v obci Muráň. Pri vstupe do Muráňa nás vítali všetky dedinské psy. Veľmi nás to nerozhodilo, nakoľko pohľad na oblohu predpovedal, akým smerom sa dnešný výlet bude uberať. Ideme bojovať s prírodou, pretože nad Muránskou planinou sa začali zbiehať ťažké čierne mraky neveštiace nič dobré. Za obcou sme si určili smer severozápad. Presne tade sa tiahne Hrdzavá dolina, ktorou musíme prejsť. Najskôr sme minuli informačnú tabuľu, potom nejaké piknikové miesto, kde si turisti môžu oddýchnuť, opiecť špekačky a vyvenčiť deti + iné cicavce, nachádzajúce sa v domácnosti. My sme ale mierili k vysokému skalnému ústiu do doliny. Čo nás tam asi čaká? Prečo sa volá tá dolina Hrdzavá? Nemal som na seba nastriekať namiesto antiperspirantu nejaký antikorózny sprej?
Popri Hrdzavom potoku
Popri cestičke zurčal Hrdzavý potok. Pôjdem popri ňom ďalších 5 km a bude súzvučiť s vetrom, ktorý sa opiera do vrcholkov stromov. Po pravej strane boli nejaké domy a opäť tu boli miesta, kde sa dalo posedieť a oddýchnuť si v lone prírody. Starší pán ma fixoval pohľadom, takže som vedel, že sa chce družiť, alebo je len na niečo zvedavý. Bol zvedavý. Jeho prvá otázka po obligátnom pozdrave bola „Dobrý deň, môžete mi prosím povedať, kde sa nachádzam? Je tu tak krásne“.
V tomto momente som si uvedomil veľmi veľa vecí naraz. Jednak, že pán asi zablúdil, resp. sa tu ocitol náhodou a treba ho vyviesť, potom to, že je starý a sám. Jeho tá príroda musela tak priťahovať, že išiel kam ho oči viedli a nakoniec, to ústie doliny ešte nie je také pekné, ako vo vyšších polohách. No napriek tomu bol tento človek šťastný a fascinovaný tým, čo videl. Dal som s ním taký small talk, vysvetlil som mu, kde sa nachádza, čo môže okolo seba vidieť, ale aj to, čo môže vidieť v širšom okolí . Fascinovaný pán pekne poďakoval, rozišli sme sa a potok nás viedol vyššie a vyššie. Po obidvoch stranách cesty boli nádherné skalné útvary, množstvo jedlí, bukov a borovíc.
Adrenalínový prechod dolinou
Po skalách porastených machom stekali cícerky vody a ja som samozrejme neodolal a ochutnal machovú vodu. Nezjedol som pritom žiadneho chrobáka, ani nevcucol slimáka, takže fajn. Ani som si nevšimol, že začalo pršať. Jemný dážď sa dral pomedzi listy stromov a dával mi o sebe vedieť klopkaním na šiltovku. Po pravej strane som zbadal budovu. Stará, ošarpaná robotnícka ubytovňa to má už dávno za sebou a postupne ju začala obývať príroda. Rozmýšľam, či tu zostať, alebo pokračovať v daždi ďalej. Rozhodol som sa pokračovať, nech mi cesta odsýpa, slabý dážď ma predsa nemôže zastaviť.
Onedlho som došiel na križovatku turistických ciest. Červená značka viedla vľavo takou bežnou lesnou cestou a žltá značka sľubovala prechod divočinou. Čo by ste si vybrali vy? Po chvíľke putovania po žltej trase som začal šípiť, že niečo nie je v poriadku. Popod nohy sa mi začalo pliesť čoraz viac popadaných stromov, občas to bolo aj desať stromov vedľa seba. Mohutné smreky ležali na zemi, nezvládli nápor vetra. V čase, keď som tou trasou išiel sa Moravou prehnalo tornádo a zachytilo aj časť Slovenska. O mesiac na to sa prehnala víchrica Horehroním a zničila lesy v Nízkych Tatrách a sčasti aj na Muránskej planine. O týždeň na to som tade išiel ja, takže si viete predstaviť, čo ma čakalo. Preliezanie a podliezanie čerstvých kmeňov a na chrbte ťažký batoh.
Oplatilo sa
Nakoniec všetko dopadlo nad očakávanie dobre. Približne 5 kilometrov chôdze „čarovným lesom“ stálo za to. O čom je vlastne Hrdzavá dolina?
Je to osem kilometrov dlhá kaňonovitá dolina, ktorú po stáročia modeluje koryto Hrdzavého potoka. Nachádza sa severozápadne od obce Muráň a do vápencového masívu planiny sa vrezala skutočne hlboko.
Pri potulkách dolinou môžete obdivovať krásne výtvory prírody – obrovské balvany, strmé vápencové bralá obrastené ihličnanmi či zaujímavé krasové formy ako jaskyne, skalný most, skalné okná, veže a ihly.
Celou dolinou prechádza žlto značený turistický chodník z obce Muráň, ktorý vedie až do sedla Nižná Kľaková. Chodník je ľahko schodný, nakoľko väčšinou vedie po asfaltovej lesnej ceste. Doline dominuje výrazná skalná stena Rozštiepená skala a v spodnej časti doliny je to 76 m vysoká skalná veža Ťureň.
Poloha
Východiskový bod: obec Muráň
GPS: 48.73635, 19.85839
Autobusové spojenie: linka 182 Banská Bystrica–Podbrezová–Brezno–Tisovec–Hnúšt’a/Revúca
Mapa: klikni SEM, alebo na obrázok mapy
