Hradisko Na Kláštore nájdete východne od Ponickej Huty. Kedysi bolo pravekým sídlom | Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s.

Zvyšky rozľahlého, výrazne opevneného hradiska sa nachádzajú na plošine vo výške okolo 570 m n. m. v západnom výbežku vrchu Učovník v lokalite Na Kláštore východne od Ponickej Huty. Dnes sa sem vrátime v druhej časti k nášmu predošlému článku o náučnom chodníku Hradisko.

V tejto lokalite je potvrdené osídlenie od neskorej doby kamennej až po sťahovanie národov. Najvýraznejší národ, ktorý obýval toto hradisko boli Kelti cca v 5.storočí p.n.l. Tí v miestnych ložiskách ťažili železnú rudu a následne ju spracovávali. V priestore hradiska sa našli viaceré archeologické nálezy ako sekáčiky,keramika, spony a aj bronzová figúrka muža. Dnes sú viditeľné mohutné valy opevnenia, ako aj akási brána vytvorená z kameňov. K hradisku vedie náučný turistický chodník a prístup k nemu je jednoduchý. Ako bonus k výletu je úžasná príroda a ak budete pokračovať ďalej až k vrchu Učovník tak aj dychberúce výhľady.

Hradisko mohlo byť osídlené približne tisíc rokov.

Kelti na Slovensku a v okolí Poník

Kelti boli starodávna kultúra, ktorá sa rozprestierala po veľkej časti Európy, vrátane Slovenska. Na Slovensku sa Kelti usadili najmä v období medzi 5. storočím pred naším letopočtom a 1. storočím nášho letopočtu. Jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk spojených s Keltmi na Slovensku je lokalita Poniky, ktorá sa nachádza neďaleko Banskej Bystrice. V tejto oblasti sa našli rôzne artefakty, ktoré svedčia o prítomnosti Keltov, vrátane keramických výrobkov, nástrojov a šperkov. Kelti boli známi svojou zručnosťou v metalurgii, remeselnej výrobe a obchodovaní. Ich kultúra bola bohatá na tradície a zvyky, a ich vplyv sa prejavil v mnohých oblastiach života, od umenia po náboženské praktiky.

Doterajšie nálezy ukazujú, že najstaršiu minulosť kraja v okolí Poník tvorili národy neskorej doby kamennej, bronzovej a železnej. Život Keltov na Hradisku sa spája predovšetkým s ťažbou a spracovaním železnej rudy v blízkych náleziskách. Z výskumu predmetov z mladšej doby železnej vyplýva, že lokalita bola osídlená v dobe laténskej už v predpúchovskom stupni. Podľa odborníkov sa tieto nálezy datujú do záveru mladšej doby železnej.

Hoci boli Kelti predovšetkým bojovníci, radi sa zabávali a hodovali. Vynikali tiež ako zruční remeselníci, hrnčiari, metalurgovia. Na naše územie priniesli mnoho novátorských technológií ako hrnčiarsky kruh, či nové nástroje na obrábanie pôdy. Lužická kultúra, ktorej boli nositeľmi, bola dôležitým prvkom vo vývoji nášho regiónu.

Hradisko

Hradisko Na Kláštore je jedno z najvýznamnejších pravekých sídiel na Hornom Pohroní. Oválny areál obkolesuje val asi 400 m dlhého opevnenia, ktoré je najmohutnejšie na východnej strane. Zo zvyšných strán je plošina ohraničená strmými svahmi spadajúcimi do dolín Zolnej (na severe) a Malej Zolnej (na juhu) a od západu ju nad ich sútokom chráni kremencové bralo Baba v ukončení horského výbežku. V teréne je dosiaľ zreteľná aj prístupová serpentínová cesta vychádzajúca z doliny potoka Malej Zolnej a ústiaca v západnej časti opevneného areálu hradiska.

Najkrajšou časťou územia pôvodného hradiska je akropola a mystický kamenný portál. Či ide o dielo prírody, alebo človeka, ostáva nateraz nejasné. Pripomína dokonca bránu do iného sveta. Vie sa však, že kultové rituály u Keltov boli veľmi silné a aj toto dielo prírody mohlo znamenať symbolický predel medzi životom a smrťou, v čo Kelti verili. Mali však aj bohaté astronomické poznatky a tak podobné svätyne zvykli využívať aj pre tento účel.