Drevený artikulárny kostol v Hronseku je zapísaný do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO v projekte „Drevená sakrálna architektúra v Slovenskej časti Karpatského oblúka“. Dnes vás pozývame na výlet práve k nemu.
Vďaka protestantom… ale aj Turkom
História vzniku dreveného kostola zapadá od obdobia silného katolicizmu. Do obdobia, keď na scénu dejín vystupuje kežmarský gróf Imrich Tököly, ktorý za širokej podpory ľudu, Turkov a francúzskeho dvora vystúpil proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I. a donútil ho zvolať Šopronský snem v roku 1681. Ten potvrdil závery Viedenského mieru z roku 1606 vo veciach slobody náboženstva a povolil evanjelikom postaviť v jednej stolici 2 kostoly, v Hronseku a Ostrej Lúke. Protestantské (evanjelické) cirkevné obrady sa v Hronseku vykonávali do roku 1726 v miestnom renesančnom kaštieli, o ktorom sme už písali. Keď v ňom vyhradené priestory pre obyvateľov širokého okolia nepostačovali, bolo rozhodnuté o výstavbe nového artikulárneho kostola. Hronsek bol vybraný ako spádová obec severnej časti Zvolenskej stolice. Pre južnú časť to bol podobný kostol v Ostrej Lúke.
Šialené podmienky
Najprv si vysvetlíme pojem artikula – artikulárny v názve kostola. Artikulárny kostol je sakrálna stavba, postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku 1681 na šopronskom sneme, ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.
Článok (artikula) 25 stanovoval pre stavbu chrámu doslova šialené podmienky:
- – musel byť postavený v priebehu jedného roka,
- – musel byť celý z dreva,
- – musel postavený bez použitia kovových prvkov,
- – nesmel mať vežu,
- – vchod nesmel byť priamo z ulice.
Prečo boli podmienky práve takéto? V čase stavby artikulárnych chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť protestantských cirkevných stavieb. Svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl ešte sprísňovali aj tak obmedzujúce sankcie. Pre stavbu v Hronseku bolo vybrané miesto, kde bolo hronovisko. Všade na okolí boli močiare a v bezprostrednej blízkosti rieka Hron. Stavba napriek tomu nebola nikdy zaplavená. Jednou z ďalších požiadaviek bolo, aby všetci návštevníci mali miesto na sedenie. Aj tejto požiadavke bolo vyhovené. Celková kapacita kostola je 1 100 miest na sedenie. Z každého miesta je vidieť na oltár. Kostol má výbornú akustiku, čo ho predurčuje na organizovanie koncertov vážnej hudby. Do kostola vedie 5 vchodov. Po obvode kostola je 30 okien. Strecha je šindľová s tromi krížmi a kohútom – symbolom kresťanskej bdelosti.
Odkaz Vikingov?
Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola dokončená. Meno autora projektu nie je známe. Kostol je postavený v tvare kríža. Dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 m, kratšie má 18 m, výška kostola je 8 m. Stavba je hrazdenej drevenej konštrukcie z masívneho – dubového a ihličnatého – smrekovcového dreva.
Unikátne je použitie klasickej spojovacej techniky hlavných nosných prvkov, ktoré sú spájané klasickými tesárskymi spojmi a drevenými kolíkmi. Vnútorná klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. Nachádzajú sa tu neobvyklé prvky škandinávskej architektúry, ktorú charakterizujú stĺporadia na chóroch a pod chórmi, zdobené iónskym ornamentom a prístrešky pri vstupe, podľa čoho sa usudzuje, že na stavbe pracovali remeselníci z Nórska či Švédska. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch.
Oltár
Oltár kostola má šesť vymeniteľných obrazov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča. Nad oltárom sú anjeli držiaci erby šľachtických rodín z okolia, ktorí podporovali evanjelickú cirkev. Organ je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice. Patrí medzi vzácne barokové organy. Pochádza z roku 1764. Luster, pôvodne pozlátený, je dar richtára Martina Hudeca z Veľkej Lúky.
Okolie
V blízkosti kostola je zvonica s rovnakou architektúrou, ktorá bola postavená súčasne s kostolom 1726. Na nádvorí kostola sú tri staré lipy, ktoré boli vysadené pri vysviacke kostola.
V roku 1990 bolo zistené rozsiahle poškodenie dreva a drevených konštrukcií spôsobené drevokazným hmyzom, hubami a hnilobou. Bola ohrozená celková statika. Od roku 2005 boli vykonané prieskumy a návrhy na reštaurovanie. Reštaurovaný bol organ, obrazy a drevené konštrukcie. V roku 2023 je už kostol a zreštaurovaný a prístupný verejnosti.
7. júla 2008 na 32. zasadnutí Výboru UNESCO v kanadskom Quebecu bol kostol aj so zvonicou zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Poloha
Obec: Hronsek
GPS: N48°39’9“ E19°9’24“.
Autobus: 601455 – Banská Bystrica-Badín-Vlkanová-Hronsek
Mapa: Klikni SEM alebo na obrázok mapy:
Foto: Jočito Jozef Adamčík, Drevený Artikulárny Kostol V Hronseku, Ján Uro Uram, Monika Kraic
