Len veľmi málo ľudí na svete sa môže pochváliť tým, že navštívilo osadu, nachádzajúcu sa priamo v kráteri vyhasnutej sopky. My vám takúto možnosť ponúkame.
Počas celého roka sa môžete dostať priamo do obce Hrochoť z Banskej Bystrice autobusom linky 601467 a sezónne tiež Cyklobusom, ktorý vás odvezie až na Kyslinky.
Poľana je najvyššou a najlepšie zachovanou sopkou v strednej Európe. Toto pohorie leží na strednom slovenských východne od Zvolena a Banskej Bystrice. Na juhu a západe je ohraničená husto osídlenou Zvolenskou kotlinou, na severe údolím Hrona a na východe plynulo prechádza do Slovenského rudohoria. Ak by sme sa vedeli vrátiť v čase späť o nejakých trinásť miliónov rokov, nespoznali by sme ju. Pôvodne to bol stratovulkán, čiže kužeľovitá sopka s pomerne malým kráterom, vrstvená z rôznych sopečných hornín, akou je napríklad slávna sicílska Etna alebo japonská Fudžijama. A bola o kilometer vyššia ako dnes. Málokto vie, že spolu so štiavnickým stratovulkánom v tých časoch ovplyvňovala klímu na celom svete. No a potom prišiel zvrat, bez ktorého by dnes neboli Kyslinky, ani Hrochoťská dolina.
pradávnych časoch byť. Kaldera Poľany je dnes hlboká vyše 400 metrov a uzatvorená
hrebeňovým valom, dlhým vyše 23 kilometrov. Pri pohľade zhora veľmi dobre vidno, ktorým
smerom sa vyliala láva a neskôr začala prúdiť životodarná voda dnešného potoka Hučava.
Čo sa vlastne stalo? Príroda „zakúrila v kotli“ tak silno, že pri jednej z erupcií pred trinástimi miliónmi rokov odtrhlo z Poľany celú vrchnú časť. Žeravá magma vychádzala z útrob zeme gigantickým, 2 kilometre širokým komínom, ktorý stál presne na mieste, kde sa dnes čupia chalúpky horskej osady Kyslinky v Hrochoťskej doline. Ozrutná erupcia pravdepodobne rozmetala pôvodný sopečný kužeľ a vytvorila obrovský kráter, v ktorom neskôr vyrástol nový menší sopečný kužeľ – vytvorila sa kaldera. Z bývalej ozrutnej sopky sa zachovala len základňa s priemerom 18 kilometrov. Prúdy lávy zo zemských útrob neskôr stuhli a vytvorili životodarnú pôdu, na ktorej dnes sídlia vzácne rastlinné spoločenstvá. Dodnes sú zvyšky lávových prúdov na niektorých miestach lesnatých svahov veľmi dobre viditeľné.
Hovorí sa, že príroda nepozná náhody. Nasledujúci zhluk udalostí, ktoré trvali tisícky rokov mali vplyv na dramatické zmeny v Podpoľaní. Stenu krátera prerezala voda. Eróziou tak vzniklo malebné údolie, ktoré dnes nazývame Hrochoťská dolina. Podpoľanie lákalo ľudí už v časoch praveku. Stopy prehistorického osídlenia sa našli napríklad na bralách Chrapkovej, Malej Kopy, na vrchu Detva, na Melichovej skale i v Hrochoťskej doline pod Jánošíkovou skalou. Neskôr v rímskych dobách obývali Podpoľanie kmene Osov a Kotínov, ktoré sú z dejepisu známe vyspelým hutníctvom a baníctvom. V časoch stredoveku po tatárskych vpádoch prilákal kráľ Belo IV. na Slovensko húfy nemeckých kolonistov.
Skromné výsledky povrchových prieskumov počas celého storočia historikov presviedčajú, že dejiny Hrochote siahajú hlboko do praveku. Sú svedectvom osídlenia strategicky dôležitých polôh západného Predpoľania i Poľany v období pred viac ako štyrmi tisíckami rokov.
