Autobusy majú rôzne prezývky. O jednom z nich, prezývanom „Chruščov“ sme však ani my donedávna netušili.
Autobus, ktorý postavila továreň Saurer-Werke Wien v roku 1951, sa pôvodne používal v pravidelnej prevádzke a to viac ako osem rokov. Začiatkom júla 1960 Nikita Chruščov sovietsky premiér (Prvý tajomník ÚV KSSZ) uskutočnil štátnu návštevu Rakúska, ktorá trvala niekoľko dní. Spoločnosť J. Rohrbacher Ges.mbH Grantourismo bola pri tejto príležitosti už v roku 1959 poverená prestavbou tohto autobusu na konferenčný autobus.
Počas nej bol autobus vybavený 13 sedadlami, otočnými čalúnenými kreslami a kuchyňou, ktoré sa používajú v lietadlách Swissair. Do záclon sa všila plastová fólia ako clona na ochranu súkromia. Silná sklenená stena oddeľovala sedadlo vodiča od zvyšku interiéru autobusu. Sedadlo pre (bezpečnostného) sprievodcu, alias veliaceho agenta ruskej tajnej služby, bolo nainštalované za sedadlom vodiča a z bezpečnostných dôvodov sa na tento autobus mohli používať iba vycvičení vodiči. Na autobuse mohli pracovať iba vybraní mechanici v režime utajenia. Muži z bezpečnostnej služby prestavbu i napriek tomu neustále sledovali.
Pri jazde s Chruščovom cez Viedeň do hotela Imperial sa odlomila radiaca páka. Muži ruskej tajnej služby KGB okamžite videli útok na Rusov a prinútili všetkých cestujúcich ľahnúť si na zem. Krátko nato sa však situácia objasnila a v skutočnosti to bol naozaj len technický problém.
Čo sa týka Cruščova, pamätníci spomínali, že sa na tento autobus díval „s otvorenými ústami“, no odfotiť sa v ňom nechcel.
Neskôr v ňom počas návštev cestovala juhoslovanská hlava štátu Tito a niekoľko dôležitých štátnych hostí.
V roku 1999 bol autobus Saurer 5 GVFU Khrushchev umiestnený v centre Postbus v Zell am See a mohol sa prenajímať na zvláštne príležitosti. Tak by tomu malo byť dodnes.
Foto: sn.at, austria-motor-veterans.at
