V týchto dňoch si vo Švédsku pripomínajú 53. výročie, odkedy jazdia na cestách v pravo.
Najväčšími nákladmi na prechod na opačnú stranu boli nákupy 8 000 nových autobusov. Poďme si túto časť histórie pripomenúť.
3. septembra 1967, ráno o 04:50, bola premávka vo Švédsku na 10 minút zastavená a presmerovaná z ľavej strany na pravú. Presne o 05:00 bola opätovne spustená – všetky dopravné prostriedky – od bicyklov po nákladné autá – začali jazdiť vpravo a sú tam až do súčasnosti. Švédsko sa tak stalo predposlednou krajinou v Európe (o rok neskôr to bol Island), ktoré uzákonili pravostrannú premávku. Tento deň sa zapísal do histórie ako Dagen H – „deň H“ (Dagen = Deň, H ako Högertrafik = Pravostranná premávka). V tejto udalosti zohrali špeciálnu úlohu aj autobusy.
Stručná história pravostrannej premávky vo Švédsku
Vo Švédsku Karol XII už v roku 1718 nariadil pravostrannú dopravu, ale od roku 1734 prešli povozy opäť na druhú stranu a ostali tam ďalších 233 rokov. O zmene sa vo Švédsku dlho diskutovalo, ale chýbala politická vôľa. V roku 1955 usporiadali Švédi referendum. Takmer 83 percent voličov sa vyjadrilo proti presmerovaniu, ale referenda sa zúčastnilo iba 53 percent voličov a ukázalo sa, že bolo navyše príliš spolitizované. Švédi chceli jazdiť po pravej strane, väčšina áut totiž mala volant na ľavej strane, čo komplikovalo predchádzanie. Od roku 1963 sa udalosti spustili. Všetko bolo dôkladne naplánované. Náklady boli odhadnuté asi na 400 miliónov švédskych korún, ale nakoniec boli asi o tretinu vyššie (približne 60 miliónov eur). Jedným zo zdrojov bola aj zvláštna daň. Za každé osobné auto bolo treba tri roky po sebe zaplatiť 40 švédskych korún. Po rozsiahlej kampani nakoniec ten pravý deň H naplánovalo ministerstvo dopravy na nedeľu 3. septembra 1967.
„Autobusový“ problém
Cesty, križovatky, kruhové objazdy…, to všetko podľahlo zmene dopravného značenia a okolo 360 000 dopravných značiek a tabúľ muselo byť vymenených. Zvláštnu kategóriu a jedny z najvyšších nákladov pri prechode do pravostrannej premávky vytvorili autobusy. Prečo? Osobné automobily mali – na rozdiel od iných krajín s ľavostrannou dopravou – volant na ľavej strane, rovnako ako v krajinách, kde sa jazdí vpravo. Táto okolnosť sťažovala predbiehanie. Výnimkou boli autobusy, ktoré mali volant na pravej strane a dvere na ľavej. Ľavostranné autobusy boli po preložke buď prebudované, alebo darované do iných krajín jazdiacich vľavo. Göteborg napríklad daroval svoje staré ľavostranné autobusy do Pakistanu.
Zdanlivý chaos
Niektoré dobové fotografie vyvolávajú dojem, že to bol poriadny chaos a zmätok, ale nebola to pravda. Všetko prebehlo bez vážnejších problémov. Málokto podľa záberov uverí, že bola nedeľa 5 hodín ráno. Zvedaví ľudia sa prišli pozrieť do ulíc ako na karneval. Vo väčších mestách už od soboty obeda smeli autá jazdiť iba so zvláštnym povolením, zväčša taxíky. V tom čase 8000 policajtov a vojakov spolu so 150 000 dobrovoľníkmi zmenilo dopravné značenie. Nešlo len o 360 000 značiek. Dovtedy žlté vodorovné značenie sa menilo na biele.
Odpočítavame…
O 4:50 v nedeľu 3, septembra sa doprava zastavila. V rádiu vysielali odpočítavanie. Autá opatrne prešli na druhú stranu cesty. Od 5:00 sa jazdilo po pravej strane. V mestách iba rýchlosťou 40 km/h mimo miest 60 km/h. Odporúčalo sa rozsvietiť stretávacie svetlá. Z reflektorov áut s volantom na ľavej strane sa konečne smeli odlepiť nálepky, ktoré dovtedy bránili oslneniu protiidúcich vodičov.
Žiadna hororová predpoveď sa nesplnila. Vo Švédsku potom dokonca klesol počet dopravných nehôd. Najviac problémov zmena priniesla električkovej doprave, v niektorých mestách to dokonca znamenalo jej koniec. Autobusy, ktoré sa oplatilo prestavať zostali, ostatné skončili v Pakistane a v Keni.
Niekoľko fotografií na záver
