TATRA 603 MB – geniálny minibus zo Slovenska vychádzal z vtedy najluxusnejšieho sériovo vyrábaného osobného auta v Československu

Veľa nechýbalo a Slováci by mali v 60. rokoch vlastný autobus legendárnej značky Tatra. Doplatil však na nekoncepčnosť centrálneho plánovania automobilového priemyslu v ČSSR.

Tatra Bratislava

V rámci reorganizácie tuzemského automobilového priemyslu sa na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia rozhodlo ministerstvo všeobecného strojárstva zapojiť do procesu aj slovenské subjekty. Bratislavská automobilová opravovňa Orava bola kedysi filiálkou automobilky Praga, v lete 1960 však bola rozhodnutím ministerstva začlenená do kopřivnického podniku a stal sa z nej podnik Tatra Bratislava, závod 5.

Ako skrížiť terénny automobil s „papaláštátošom“ ?

Súčasťou nového závodu sa stalo aj bratislavské stredisko VMV (Vývoj motorových vozidiel). Jeho vedením bol poverený vtedy tridsaťštyriročný inžinier Ivan Mičík (1926-2003), ktorý v rokoch 1955 a 1956 pôsobil v skúšobni kopřivnickej automobilky, a okrem toho s továrenskými automobilmi Tatra 603 jazdil automobilové súťaže. Z Kopřivnice prišlo do Bratislavy zadanie skonštruovať a postaviť prototypy ľahkých úžitkových vozidiel využívajúcich hnacie ústrojenstvo a ďalšie komponenty osobného auta Tatra 603, ale aj ľahkého terénneho automobilu Tatra 805. Práve neurčitosť tohto zadania bola hnacou vodou na mlyn tímu Ing. Mičíka, nakoľko ich v rozlete nemalo čo brzdiť a tak povolili uzdu svojej technickej fantázie až tak veľmi, že neskôr v Kopřivnici nad minibusom s údivom krútili hlavou.

Prvá Tatra s predným pohonom

Minibus Tatra 603 bol naozaj na tú dobu prekvapivým počinom. Vzduchom chladený motor V8 s objemom 2472 cm 3 a výkonom 95 k (70 kW) slovenskí konštruktéri uložili pozdĺžne za prednú nápravu, takže prostredníctvom štvorstupňovej prevodovky umiestnenej pred nápravou poháňala predné kolesá. Vznikla tak historicky prvá Tatra s predným pohonom. Riadenie aj brzdy boli prevzaté z „šesťstotrojky“.

Minibus mal samostatný plochý rám, čo malo umožniť stavbu rôznych prevedení karosérie, osobných, dodávkových, kombinovaných, ale aj jednoúčelových – napríklad sanitných. Jediný problém bol v tom, že podľa zadania musela byť predná časť minibusu zhotovená z upravenej kabíny ľahkého terénneho vozidla Tatra 805. Bratislavský dizajnér Fridrich Hudec tak zažil krušné chvíle pri projektovaní funkčných úprav predku vozidla. Výsledkom bol nepríliš vzhľadný, ale fungujúci kompromis sa špecifickou maskou doplnenou smerovkami zo sériovej Tatry 603. Z tej ostatne pochádzali aj zadné svetlá.


Prvý funkčný prototyp minibusu Tatra 603 dokončili v dielňach na Mlynských Nivách v polovici apríla 1961. Mal dosť neštandardnú kapacitu aj vnútorné usporiadanie. Bolo v ňom celkom trinásť sedadiel (vrátane sedadla vodiča) v piatich radoch podľa vzorca 2 + 2 + 3 + 3 + 3. V tretej až piatej rade bolo celkom deväť sedadiel.

Dodávka z minibusu

Vodič a spolujazdec vpredu sedeli nad podbehmi predných kolies. V druhom rade boli dve sedadlá obrátené chrbtom k smeru jazdy, pričom cestujúcich na nich oddeľoval rozmerný kryt osemvalcového motora. V tretej až piatej rade už boli sedadlá usporiadané klasicky, vždy pre trojicu cestujúcich.
Všetky sedadlá v druhej až piatej rade boli k podlahe pripevnené skrutkami s krídlovými maticami, takže sa dali ľahko odmontovať a minibus sa premenil na dodávku s viac ako 8 m 3 priestoru pre náklad. Užitočná hmotnosť vozidla mala hodnotu 1500 kg.

Skvelé vlastnosti – smutný koniec

Na ľavom boku minibusu boli tri rozmerné okná. Na pravom uprostred dvere otvárajúce prístup do priestoru pre cestujúcich, ale v prípade potreby aj k motoru. Presklenú plochu zväčšovali oblé okná v zadných rohoch karosérie a tiež dve trojice okienok po oboch okrajoch strechy. Tie boli vybavené dvoma vyklápacími vetracími vekami.
V lete 1961 minibus absolvoval skúšky, pri ktorých preukázal veľmi dobré jazdné vlastnosti aj výkony. Dosahoval najväčšiu rýchlosť cez 120 km / h, zrýchlenie z 0 na 100 km / h zvládol za 14 sa pri rýchlosti 80 km / h vykazoval spotrebu 16,4 l benzínu na 100 km.


Napriek tomu však prišla studená sprcha „z hora“ – súdruhovia rozhodli, že sa vozidlá tejto koncepcie v Bratislave ani inde vyrábať nebudú. Prototyp prevzala kopřivnická skúšobňa a využívala ho ako meracie vozidlo pri jazdných testoch vozidiel. Potom o minibuse nebolo dlhé roky počuť, no v šrote neskončil. V deväťdesiatych rokoch prešiel renováciou a stal sa jedným z exponátov bratislavského Múzea dopravy. Tam ho môžete vidieť dodnes.

Foto: Tatra, archív

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest