Klobúk dolu pred odborníkmi, ktorí sa podujali vynoviť sovietsky legendárny autobus ZiL 118, známy, ako „Mladosť“ / ЗиЛ-118 „Юность“.
Pôvodne bol tento „midi“ autobus vyvinutý v Lichačevskom automobilovom závode v roku 1961 z iniciatívy skupiny projektantov, ktorá im vŕtala v hlave už od roku 1959. Predložené návrhy však nenašli pochopenie medzi manažérmi závodu a neboli zahrnuté do výrobných plánov. Začiatkom roku 1960 sa však mládežnícky tím podujal dobrovoľne a na báze vtedajších socialistických záväzkov zrealizovať plán dovtedy nevídaného kríženca pohodlnej limuzíny a autobusu.
Výroba vozidla prebiehala vo voľnom čase mládežníkov. Hlavným dizajnérom bol Nikolaj Grinčar, dizajn karosérie navrhol Erik Szabo a Alexander Oľšanecký, interiér navrhla Taťjana Kiseleva. Všetky prevodové a závesné jednotky ZIL-118 boli použité z reprezentatívneho automobilu ZIL-111 (takzvaná Chruščovova limuzína) a motor bol použitý z nákladného auta ZIL-130 alebo ZIL-375. Zjednotenie autobusu s limuzínou umožnilo výrazne znížiť náklady na výrobu oboch vozidiel.
Na medzinárodnom týždni autobusov v Nice
Formy exteriérov, dizajn a dekorácie interiéru spĺňali vtedajšie najvyššie estetické kritériá. Stroj vďaka svojej netriviálnej chytľavej architektúre vyzeral ako cudzinec z iných svetov. A pohodlie spôsobilo iba nadšené recenzie. Všetko, od farebnej schémy až po štúdium jednotlivých prvkov boli na tú dobu veľmi pokrokové. Pre pohodlie cestujúcich boli vyrobené pohodlné sedadlá, individuálne osvetlenie, rádio so štyrmi reproduktormi, popolníky, háčiky na šaty, účinné vykurovacie a vetracie systémy a na prvých vyrobených kusoch strešné okno. Pre lepšiu tepelnú a zvukovú izoláciu interiéru bol priestor medzi vonkajším a vnútorným panelom tela vyplnený polyuretánovou penou. Na Medzinárodnom týždni autobusov v Nice (Francúzsko) v roku 1967 získala „Mládež“ 12 cien, vrátane hlavnej ceny prezidenta Francúzskej republiky.
Ale pretože ZIL-118 nebol súčasťou plánov ministerstva automobilového priemyslu ZSSR, vláda nepridelila finančné prostriedky závodu na rozvoj jeho sériovej výroby. Od roku 1961 do roku 1967 bolo v ZIL postavených len asi 20 autobusov prvej generácie „Mladosť“.
Tak ako v roku 1960, aj o šesťdesiat rokov neskôr vďačíme za to, že tento autobus prežil do dnešných dní nadšencom mechanickej montážnej dielne č. 6, ktorí ho zrekonštruovali naozaj parádne. Čo poviete?
