V roku 1972 rakúska spoločnosť Steyr-Daimler-Puch AG vyvinula prototyp pôvodného nízkopodlažného mestského autobusu. Jeho testovanie trvalo asi päť rokov. Potom bola v roku 1977 zahájená sériová výroba.
Prvé prototypy mali vchod zozadu. Testovali ich v socialistickom tábore – v uliciach Budapešti, kde mu dokonca poskytli špeciálne stánky s lístkami.
Sériová výroba
V tých časoch v Budapešti toto vozidlo pôsobilo ako hranaté čudo. No ako to už bývalo, komunistickí pohlavári zhodnotili testovanie Steyr City-Busu ako veľmi prínosné. Posmelení úspechom sa ho v roku 1977 odhodlali Rakúšania vyrábať sériovo. Konštrukcia vozidla bola jednoduchá, všetko šlo ako po masle. Minimálne dovtedy, kým ho nezačali posielať do dopravných podnikov na skúšobnú lehotu, po ktorej očakávali objednávky. Tie však nechodili. Kvôli malej vnútornej kapacite a vysokej spotrebe paliva sa ho máloktorý dopravca rozhodol kúpiť. Výrobný podnik musel zapracovať na úpravách.
Nakoniec výrobu zachránil aj neustále rastúci dopyt po malých autobusoch a mikrobusoch, ktoré na trhu chýbali.
Prevádzka
Hlavným zákazníkom v oblasti kúpy autobusu bol dopravca Wiener Stadtwerke Verkehrsbetriebe GmbH z Viedne.
Najväčší dopyt po vozidlách a móda nákupu mikrobusov podnietili ďalšie mestá ku kúpe Steyerov. Minibusy sa tiež exportovali do miest v nemecky hovoriacich krajinách. Napríklad Geesthacht , Graz , Kolín nad Rýnom a Düsseldorf.
Sériovo vyrábaný autobus mal dvojkrídlové krídlové dvere na pravoboku a vyznačoval sa neobvyklou jednomiestnou kabínou. Vyrábali sa naraz dve úpravy: F65 s jednou kabínou a F72 so širokým čelným sklom a prídavným sedadlom spolujazdca vedľa vodiča.
Foto: archív Steyr
