Z histórie poznáme množstvo pokusov „posadiť“ autobus na koľajnice vo forme jedinečnej vlakovej súpravy. Toto je jeden z nich.
Krátko po svojom založení vyvinula DB (Deutsche Bahn) spolu s vagónkou Uerdingen ľahkú kombinovanú jednotku, železničný autobus. Ten mal v začiatkoch rozmachu motorových vozidiel zlepšiť ziskovosť menej vyťažených vedľajších tratí. V roku 1950 boli dodané a podrobne otestované prvé prototypy toho, čo sa neskôr stalo VT 95.9. Tieto vozidlá mali dĺžku 10,65 m a rázvor 4,5 m, čo znamenalo mierny komfort jazdy. Sériová verzia z roku 1953 mala rázvor 6 a dĺžku cez nárazníky 13,3 m a rovnako ako prototypy mala iba jeden motor a zjednodušené spojky Scharfenberg.
Keďže v 50. rokoch stúpala individuálna doprava, železnice sa museli snažiť o lacnejšiu a rýchlejšiu železničnú dopravu. Vo viacerých krajinách vznikli projekty železničných autobusov, ktoré prevážali prvky z cestnej premávky a mali by sa lacno vyrábať. Jeden z projektov vychádzal z typu VT 10 a vznikol v Rakúsku.
SGP
Po obstaraní prvých koľajových vozidiel Uerdingen (VT10) spoločnosťou GKB v roku 1953 sa spoločnosť SGP (Simmering Graz Pauker) v Grazi v roku 1954 pokúsila presadiť vlastným vývojom a vyrobiť rakúsky variant koľajového autobusu.
Konštrukcia SGP však nemohla konkurovať koľajovému autobusu Uerdingen z hľadiska prevádzky a trakčných vlastností. Motorizácia sa uskutočnila pomocou novovyvinutého dieselového motora pod podlahou v prevedení boxer s ôsmimi valcami. Kvôli zlému vyváženiu hmotnosti sa do priestoru pre cestujúcich prenášalo veľa vibrácií.
Okrem toho mali vozne ručné radenie prevodových stupňov a nožnú spojku alebo len pohon jednej nápravy. To všetko boli dôvody neuspokojivej prevádzky GKB. Dva motorové vozne a dva vlečné vozne boli preto po krátkej skúšobnej prevádzke od októbra 1954 do marca 1955 zamietnuté. GKB potom pokračovala v obstarávaní koľajových autobusov z Uerdingenu.
SGP následne odovzdal obe súpravy ÖBB (Österreichische Bundesbahnen, železničná spoločnosť Rakúska). Tá tieto motorové vozne používala na rôznych linkách. Na jeseň 1956 prevzali ÖBB tieto súpravy ako 5080.01 a 02, ako aj vlečné vozne ako 7080.01 a 02. Kvôli častým ťažkostiam pri prevádzke boli často odstavené na dlhšie obdobie. V prevádzke zostali len do marca 1973, keď boli vyradené z prevádzky.
Od roku 1964 boli železničné autobusy typu Uerdingen vyrábané už len na základe licencií od Jenbacher, SGP ako aj od pôvodného výrobcu a boli v prevádzke až do 90. rokov minulého storočia.
Foto: woernitz-franken.de, gkb.at, kleinbahnsammler.at, B.Foeger
