V 80. rokoch sa závod LAZ stal najväčším výrobcom autobusov na svete. Zamestnával okolo 8 000 ľudí, pričom ročne vyrobil 15 000 autobusov! Čo sa s týmto podnikom stalo? Čítajte ďalej. V článku si priblížime jeho históriu.
Výstavba závodu a prvé produkty
LAZ bola jednou z najsilnejších tovární na výrobu automobilov v celom Sovietskom zväze. Závod sídlil vo Ľvove, pre ktorý dostal svoje meno Ľvovský autobusový závod – Львівський автобусний завод – LAZ.
O vytvorení závodu sa rozhodlo v apríli 1945, keď ústredný výbor a Rada ľudových komisárov Ukrajinskej SSR prijali rezolúciu „O obnove a rozvoji priemyslu, dopravy a mestského hospodárstva mesta Ľvov “, ktorým sa ustanovilo vytvorenie autobusového závodu v meste. Závod bol založený 21. mája 1945, keď sa vo Ľvove začala výstavba závodu na montáž automobilov. Výstavba závodu nejakú dobu trvala, a tak prvé komponenty tu boli zhotovené až o dva roky neskôr. V roku 1947 závod produkoval prvé výrobky. V roku 1948 zišli z jeho výrobných liniek prvé nákladné žeriavy. V roku 1949 sa začala reorganizácia závodu na automobilový závod. V roku 1951 závod vyrobil prvé automobily – 20 elektrických vozidiel NAMI-750 na doručovanie pošty, neskôr však zaujal miesto vo výrobnej sfére s nákladnými vozidlami, nákladnými žeriavmi či prívesmi automobilov.
V roku 1955 malo vedenie závodu pripravený ambiciózny plán na výrobu vlastných autobusov.
LAZ 695
Ako to už v tých časoch bývalo zvykom, projektanti si pri práci pomohli zahraničnými modelmi. Pre potreby výroby boli zakúpené vzorky zahraničných Mercedesov a Neoplanov a po ich podrobnom štúdiu sa objavil prvý model LAZ 695. Budúca legenda, ktorá sa v mnohých úpravách vyrábala neuveriteľných (takmer) 50 rokov! Napriek tomu, že u nás nebol veľmi známy,bol to veľmi úspešný autobus. Jeho výroba trvala až do tretieho tisícročia. Autobus počas rokov samozrejme prešiel mnohými inováciami. Napríklad pôvodný oblý predok postupne nahradil hranatý tvar, základná štruktúra však bola stále rovnaká. Vďaka tomu tak patrí medzi najdlhšie vyrábané autobusy na svete, keď prekonal aj u nás dobre známy Ikarus 280, vyrábaný 29 rokov, medzi rokmi 1973 a 2002.
V roku 1968 spoločnosť LAZ vyrobila tisíci autobus 695B. Na autosalóne v Bruseli dostal model diplom a v Európe ho všeobecne uznávali. Do Československa sa však ako vozidlo tuzemskej dopravy nedostal.
Vzrast objemu výroby
V 70. rokoch začala spoločnosť LAZ vyrábať veľké turistické autobusy, čím sa stala vážnym konkurentom spoločnosti Ikarus. V závode sa začal rozvíjať aj trh s trolejbusmi. Výroba postupne narastala. V roku 1974 tak továreň prekonala hranicu 100.000 vyrobených autobusov. V roku 1981 bola firma na dvojnásobku! Najúspešnejším rokom sa potom stal rok 1988, kedy bolo v závode postavených 14.646 autobusov. To už bol vo výrobe model LAZ 4202, vyvíjaný na konci sedemdesiatych rokov. Kvôli technickým problémom však skončil na začiatku deväťdesiatych rokov.
Rozpad ZSSR
Od roku 1991 boli inštalované v medzimestských autobusoch LAZ motory Renault. Koncom 90. rokov vykonali inžinieri rozsiahle zmeny dizajnu mnohých modelov, čo umožnilo závodu udržať si vedúce postavenie na Ukrajine. Rozpad Sovietskeho zväzu firma aj cez problémy s odbytom prežila. Na nové pomery reagovala novými strojmi, mestským autobusom LAZ 5252 (nástupca 4202) alebo od neho odvodeným trolejbusom LAZ 52522. Postupne bola sprivatizovaná, výroba sa modernizovala a firma sa snažila o expanziu. Vedľa továrne vo Ľvove bol súčasťou podniku aj závod v meste Kamjanske (predtým Dneprodzeržinsk).
Spoločnosť sa mohla pochváliť veľmi nízkou cenou a flexibilnou výrobou. Tú okrem iného zabezpečovala špeciálna montážna linka, na ktorej bolo možno vyrábať rôznorodé stroje. Výroba totiž z veľkej časti prebiehala ručne, čo umožňovalo postaviť autobus presne podľa potrieb zákazníka.
Začiatok konca
Od roku 2004 sa závod zaoberal výrobou moderného nízkopodlažného NeoLazu pre mesto a pre letiskové služby. V roku 2008 závod vyrobil 365 000 jubilejných kópií autobusu.
Prvé náznaky budúceho kolapsu automobilky sa objavili v roku 2001, keď bolo viac ako 70% akcií spoločnosti predaných spoločnosti SIL-Auto. Odvtedy závod začal postupne upadať. Úradníkom sa nikdy nepodarilo vrátiť závod do štátneho vlastníctva.
Spoločnosť LAZ mala dodať svoje výrobky na rozvoz tímov a fanúšikov, keď sa na Ukrajine a v Poľsku konal futbalový turnaj EURO 2012. Objednávka počítala s 2 500 autobusmi CityLAZ, ktoré po skončení majstrovstiev mali slúžiť v mestskej hromadnej doprave daných miest. Spoločnosť však bohužiaľ nesplnila kontrakt, keď napríklad Donecku včas dodala len deväť z 30 objednaných autobusov.
Koniec?
Firma vedená vtedy ruským podnikateľom Igorom Churkinom sa postupne dostala do problémov. Pracovníci si po faux-pas na Majstrovstvách Európy vo futbale 2012 sťažovali na prepúšťanie a neskoro vyplácané výplaty. Výroba autobusov sa navyše presúvala do závodu DAZ v meste Kamjanske . Vo Ľvove mala ostať len produkcia diaľkových autobusov a trolejbusov. Zmeny ale nepomohli, a tak v roku 2014 bol majetok rozpredávaný na vyriešenie dlhov, čo vo výsledku znamenalo zastavenie výroby.
Foto: archív LAZ, rating-salon.ru
