Vzácne historické fotografie z autobusovej mobilizácie počas šesťdňovej vojny v Izraeli

Od začiatku vojenského konfliktu medzi Izraelom, Egyptom, Jordánskom a Sýriou, ktorý je z histórie známy ako šesťdňová vojna, uplynulo viac, ako 55 rokov. Vďaka našim izraelským fanúšikom sme sa dostali k zdroju fotografií , na ktorých kraľujú autobusy, ktoré sa v tých časoch významne podieľali na víťazstve Izraela nad západnými spojencami.

Pre Izrael sa vojna skončila úspešne, vybojoval si prístup k Červenému moru a zjednotil Jeruzalem v obsadenej časti Jordánska. Pre západné krajiny však mala šesťdňová vojna nepríjemné následky.

Autobusy z Eggedu

Pinchas Oren, ktorý bol zakladateľom a prvým redaktorom Egged’s Bitauni. V knihe, vydanej na pamiatku ľudí, ktorí padli vo vojne, priniesol množstvo zaujímavých informácií a hlavne neznámych fotografií. Egged Israel Transport Cooperative Society Ltd je najväčšia izraelská autobusová spoločnosť a druhá najväčšia autobusová spoločnosť na svete. Autobusy tejto spoločnosti zohrali významnú úlohu v tejto vojne. Dodnes je Egged známy mobilizáciou autobusov, ktoré mali priviesť vojakov a záložné sily do Mimchimu. Ale tiež prepravou vojakov s autobusmi na útoky na nepriateľské objekty.

Mobilizácia autobusov a vojenských vozidiel po poľnej ceste z Nábulusu do Jericha

Šesťdňová vojna

Šesťdňová vojna (resp. Tretia arabsko-izraelská vojna) bol vojenský konflikt medzi Izraelom a koalíciou Egypta, Sýrie a Jordánska v júni 1967. Prepukla 5. júna úderom izraelského letectva proti leteckým základniam Egypta a skončila 10. júna, kedy Izrael ukončil bojové akcie. Arabská koalícia v nej utrpela zdrvujúcu porážku – Egypt stratil Gazu a celý Sinaj, Jordánsko stratilo Východný Jeruzalem a celý Západný breh Jordánu a Sýria stratila Golanské výšiny.

Fotografia medzi dunami Nahal a Katsima.
Fotograf A. Paz 7.6.1967

Od „prvej“ po „tretiu“ vojnu

Napätá situácia na Blízkom východe nastala po vyhlásení samostatného štátu Izrael 14. mája 1948. Prvá vojna vypukla hneď na druhý deň po vyhlásení nezávislého židovského štátu 15. mája 1948. Izrael napadli okolité arabské štáty. Vojna sa skončila víťazstvom Izraela, ktorý si rozšíril svoje územie. Po skončení druhej izraelsko-arabskej vojny, ktorá bola súčasťou suezskej krízy, boli na území Egypta rozmiestnené jednotky OSN, aby oddeľovali znepriatelené strany. V máji 1967 vtedajší egyptský prezident Gamál Násir prikázal mierovým zborom OSN, aby sa stiahli, čím chcel zabrániť prístupu Izraela k Červenému moru. Rozhodnutie egyptského prezidenta vyprovokovalo Izrael k vojenskému útoku. V poradí tretia izraelsko-arabská vojna, tzv. šesťdňová, sa rozpútala ráno o 07.00 h 5. júna 1967 ťažkými bojmi na izraelsko-egyptských hraniciach. Jej stratégiu vypracoval vtedajší izraelský minister obrany Moše Dajan.

Arabský autobus typu Mercedes na stanici Shaar Nablus, 1967

Deň 1

Už v prvý deň konfliktu získal Izrael mohutnými leteckými útokmi na územie Egypta, Jordánska a Sýrie, pri ktorých zničil 374 nepriateľských lietadiel, absolútnu prevahu vo vzdušnom priestore. V pozemných bojoch následne dobyl mesto Aríš na Sinajskom polostrove a v Jeruzaleme sa jeho jednotky stretli s jordánskou armádou.

Deň 2

Na druhý deň izraelské vojská prenikli do hĺbky Sinajského polostrova a obsadili pásmo Gazy. Na jordánskom fronte dobyli mestá Betlehem a Hebron. Egyptský prezident Násir uzavrel Suezský prieplav, obvinil USA a Britániu z podpory Izraela a tri arabské štáty im okamžite zablokovali dodávky ropy. Bezpečnostná rada OSN vyzvala bojujúce strany na zastavenie paľby.

Deň 3

V tretí deň vojny Izrael obsadil Múr nárekov, posvätné židovské miesto v jordánskej časti Jeruzalema. Jordánsko stratilo aj Jericho a takmer celý západný breh rieky Jordán, a tak akceptovalo požiadavku OSN na zastavenie paľby. Na Sinaji padla egyptská pevnosť Šarm aš-Šajch.

Deň 4

Počas štvrtého dňa vojny sa takmer celý Sinajský polostrov ocitol v izraelských rukách a vo večerných hodinách vojská židovského štátu dosiahli Suezský prieplav. Egypt priznal vojenskú porážku a pristúpil na zastavenie paľby.

Autobus z Eggedu na palestínskom námestí

Deň 5

Aj piaty deň konfliktu bol bohatý na udalosti. Egyptský prezident Gamál Násir podal demisiu, ale po demonštráciách a na nátlak parlamentu ju stiahol. Izraelské jednotky začali rozsiahlu ofenzívu proti Sýrii, pričom bombardovali Damask a prenikli na Golanské výšiny.

Deň 6

V posledný deň vojny obsadila izraelská armáda sýrske územie do hĺbky 20 kilometrov a na sklonku dňa zastavila paľbu na všetkých frontoch.

Preplnená autobusová stanica v Eggede na začiatku vojny.

Autobusy vo vojne

Muž, ktorý zvečnil vojenskú aktivitu Eggedu počas tohto obdobia bol spomínaný Pinchas Oren, ktorý bol vtedy zakladateľom a redaktorom Eggedských interných novín „Binno“ a „Lechabrino“. Zvečnil spojenie autobusov, Eggedu a ž dňovej vojny na unikátnych fotografiách. Izraelčania potrebovali od samého začiatku vojny mať prevahu – tak po stránke techniky, ako aj vojakov samotných. O prevoz profesionálnych vojakov a tiež vojakov v zálohe sa postarali autobusy, ktoré boli zrekvirované pre potreby armády. Mobilizácia autobusovej dopravy tesne pred vojnou priniesla množstvo strategických výhod. Vojaci sa nimi prepravovali nielen do zhromažďovacích priestorov, ale tiež priamo na miesta útokov na nepriateľské objekty.

Autobusy sa zviditeľnili ihneď po víťazstve Izraela prevádzkou obslužných liniek na Sinaji a v oblastiach Západného brehu Jordánu, Jeruzalema a Golanských výšin.