Viete si predstaviť 4 kilometre dlhý syntetický motúz, ktorým potrebujete vypletať sedačky autobusu? Presne táto práca čakala na reštaurátorov výletného autobusu Ikarus-Mávaut z roku 1963 počas jeho obnovy.
Autobus, ktorý jazdil s nápisom Mávaut
Ikarus-Mávaut, konkrétne tento zvláštny autobus, bol vyrobený v roku 1963. Medzi modelmi Ikarusu ho však v historických katalógoch nenájdete. Faktom je, že v Maďarsku sa autobusovej doprave venovalo špeciálne “ cestné “ oddelenie maďarských železníc MÁV. „Železničné“ autobusy sa tak vyrábali s logom MÁVAUT.
Dosť často si MÁV neobjednávali len autobusy z Ikarusu, ale zbierali originálne návrhy pomocou konštruktérov z vlastnej dielne a pomocou dizajnérov Ikarusu.
Presne takto vznikol tento netradičný autobus. Keď na začiatku 60 rokov potrebovali MÁVAUT kabrioletový autobus na turistické exkurzie. A tak sa rozhodli na základe Ikarusu 31 vybudovať vlastný dizajn. Autobus mal byť moderný, veľkolepý a pútať pozornosť turistov. A inžinieri MAVAUT uspeli. S veľkou pomocou dvorného konštruktéra Ikarusu László Fintu.
Turisti, turisti a ešte raz turisti
Správa o tom, že po protikomunistickom povstaní v roku 1956 je Maďarsko pre turistov opäť relatívne otvorené, sa čoskoro rozšírila do Európy. Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov cudzinci začali masovo prichádzať do tejto krajiny. Bolo to obdobie, kedy reštaurácie a stravovacie zariadenia praskali vo švíkoch a rýchlo sa stavali nové, aby uspokojil potreby turizmu. Zábavné zariadenia sa otvorili, vďaka čomu boli historické časti väčších miest, dovolenkové strediská a rekreačné strediská doslova na výslní popularity tej doby. A samozrejme – štát náhle potreboval aj turistické autobusy. Medzi prvými predstaviteľmi boli práve vyhliadkové autobusy Mávaut.
Všetky oči na autobuse
Mihály Tóth, generálny riaditeľ spoločnosti Mávaut, požiadal L. Fintu o pomoc pri návrhu autobusu, ktorý by bol určený len pre turistov a aby bol tak nezvyčajný, že vzbudí v každom túžbu posadiť sa doň a previezť sa. Fintovi dal pritom voľnú ruku. Šlo mu iba o to, aby jeho stavba bola moderná, svieža, výrazná a priťahovala iba oči turistov. Pri pohľade na konečný výsledok zistil, že sa to Fintovi podarilo.
Vďaka voľnosti mohol László Finta uvažovať o úplne jedinečnom dizajne. Budapeštianska autobusová továreň v tom čase tiež vyrobila otvorené panoramatické autobusy s použitím Ikarusu 620, ale dve špeciálne vozidlá od Fintu boli vyvinuté do posledného detailu boli naozaj iné.
Len dva kusy
V roku 1963 sa vyrobili dva takéto autobusy. Model Mávaut bol navrhnutý pre 36 turistov, vodiča a sprievodcu. Odvážny dizajn v kombinácii s pohodlnosťou a praktickosťou. Otvorená karoséria však neochránila interiér pred zrážkovou expozíciou a dizajnéri využili elegantné riešenie – sedadlá pre cestujúcich a vodiča boli vyrobené zo syntetickej šnúry, ktorou pretkali kovový rám. Hovorí sa, že toto riešenie bolo nielen praktické, ale aj veľmi vhodné pre cestujúcich, čo sa týka komfortu.
Zaujímavé je, že pre jednoduchosť dizajnu a kompaktnosť tela mal autobus len jedny dvere vzadu. Všetci pasažieri a šofér tak nastupovali spoločne.
Obidva autobusy Ikarus-Mávaut dlhodobo vozili turistov do krásnych miest Maďarska, až do neskorých sedemdesiatych rokov a potom išli na zaslúžený dôchodok. Dlho sa verilo, že oba autobusy skončili v šrote. Našťastie aspoň jeden z nich prežil.
Zachránený v poslednej chvíli
Začiatkom 80 rokov kúpil jeden z autobusov Ikarus-Mávaut maďarský farmár a premenil na mobilný včelín. V takomto stave už málo pripomínal pôvodný vyhliadkový Ikarus. Nie je tomu tak dávno, ako padol do rúk reštaurátorov.
Tí sa svojej úlohy zhostili s nadšením a tým najvyšším pracovným zápalom. A – áno – počas renovácie museli použiť takmer štyri kilometre syntetickej šnúry na obnovu všetkých sedadiel.
Po obnove sa autobus vrátil na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu a naďalej jazdí s turistami. Tak ako v roku 1963. Pokochajte sa fotografiami.
Zdroj: totalcar.hu
