Prvý októbrový víkend 2021 sa do maďarského Aeroparku Ferihegy nasťahovalo okolo 70 špeciálnych autobusov značky Ikarus. Nostalgické lety, cestovanie v čase, veľkolepá prehliadka vozidiel, interaktívne programy, dobrodružné lietanie – to je to, čo všetkých čakalo pri návšteve leteckého múzea Ferihegy pri Budapešti.
Sme veľmi radi, že nás bohatým fotomateriálom z tohto podujatia zásobil Martin Schwarz z košického klubu autobusových veteránov Veteran Bus Diamant.
Martin ku každej fotografii pridal aj komentár, takže – NECH SA PÁČI:
Už viac krát som sa chystal navštíviť stretnutie Ikarusov v Budapešti. Konečne sa mi to podarilo.
Podľa usporiadateľov sa v areáli leteckého múzea zišlo rekordných 70 Ikarusov.
Zrejme najstarším kúskom je Ikarus 60 vyrobený v roku 1955.
Vzhľadom na vek Ikarusu 60 je vnútri typická podlaha s doštením.
Medzi najstaršie exponáty patrí tiež Ikarus 311 z roku 1962.
Na výstavnej ploche sa dali vidieť až 4 Ikarusy 55.
Medzi obľúbencov patrí kĺbový Ikarus 180.
Novým prírastkom je tento Ikarus 280 na Trilexoch a so starším prevedením interiéru s bielymi tyčami.
Typický predstaviteľ prímestského prevedenia Ikarusu 260 v novšom prevedení (s dvojkrídlovými dverami a diskovými kolesami.
V interiéri nechýbajú police na batožinu a sedadlá v usporiadaní 2+2.
Prímestský Ikarus 266 s motorom vzadu v staršom prevedení na Trilexoch (ale s bezdušovými pneumatikami 22,5″).
Tento Ikarus 266 je veľmi pekne zrenovovaný.
Renovácia prebehla asi pred troma rokmi a aj v interiéri je vidieť, že si dali záležať.
U nás nie veľmi známy midibus Ikarus 211. Tento 8,5m dlhý autobus poháňa motor IFA a podvozok odpružený listovými perami dodala rovnaká firma.
Typický zástupca dosluhujúcich kĺbových 280-tok v BKV.
Autobus pri poslednej oprave dostal tónované sklá a pôvodné sedadlá obdržali textilné poťahy.
Rovnako typický zástupca dosluhujúcich krátkych 260-tok vo farbách BKV.
Okrem tónovaných skiel dostal pri oprave aj modernejšie sedadlá a protišmykovú podlahu.
Zaujímavosťou tohoto konkrétneho Ikarusu 260 sú kotúčové brzdy na prednej náprave.
Ikarus C56 je modernizácia radu 200, predávaná aj pod názvom Ikarus Classic.
Interiér dostal mnoho prvkov zo súbežne vyrábaného radu 400. Zaujímavo sú vyriešené operadlá sedadiel, ktoré dostali v hornej časti nadstavbu.
Prístrojová doska tiež nezaprie svoj pôvod v rade 200, bola iba mierne upravená
Dvojica Ikarusov na stretnutie dorazila až z Nemecka.
Obidva nemecké Ikarusy sú v prevedení 250 SL s oddelenou kabínou od salónu.
Za predelom kabíny nasleduje salón cestujúcich v konferenčnom usporiadaní s vlastnými vstupnými dverami.
Maďarský červeno-biely Ikarus 250 má tiež luxusne vybavený interiér a pôvodne patril ministerstvu vnútra.
Salónne prevedenie v jednom z moderných vysokých Ikarusov podľa mňa tak trochu zaspalo dobu.
Ďalší z malých Ikarusov 211 pripomína vzhľadom dobu DDR.
Mimoriadne zaujímavým kúskom je jediný dochovaný krátky trolejbus 260T z roku 1974. Stojí na Trilexoch a je ozaj pekne zrenovovaný.
Interiér zodpovedá dobe vzniku a aj kryty dverných mechanizmov sú pôvodné biele.
Prístrojová doska je v najstaršom malom prevedení.
Vedľa trolejbusu stojí aj Ikarus 260.00 z roku 1981. Patrí do zbierky historických vozidiel BKV. Nechýba ani samostatné viečko pre tankovanie nádrže bufíka.
Veľkou vzácnosťou sú pôvodné plechy stupníc schodov.
Prístrojová doska je už v novšom trojdielnom prevedení, ale drevený dekor automatická prevodovka Praga 2M70 a tlačidlá jasne ukazujú na staršiu výrobnú sériu.
Interiér s bielymi prvkami bol zrenovovaný s citom pre detail.
Ikarus 263 je o 1 m dlhší ako bežné Ikarusy 260 a medzi zaujímavosti možno zaradiť nižšie čelné sklo a bočné okno vodiča.
Interiér je účelne zariadený a celkom dobre využitý hlavne v prospech stojacich cestujúcich.
Ikarus 284 mal tvoriť medzikrok medzi radom 280 a 435. Mal dĺžku 17,9m a motor celkom vzadu. Vyrobilo sa iba 11 ks.
Dlhší je ako predný článok, tak aj vlek vybavený dvojmontážou a motorom. Zaujímavé sú mimoriadne dlhá posledné 2 bočné okná
Interiér má oproti radu 280 zníženú podlahu a v točni vidieť, že mechy musia byť pre absenciu natáčania tretej nápravy dlhšie. Vkusný je aj hnedý koženkový poťah sedadiel.
Medzi stálice výstav patrí dobre vyzerajúci Ikarus 280. Reprezentuje letištné prevedenie Malév, v skutočnosti však vznikol z novšieho autobusu. Hnacia náprava nie je Trilexová.
Interiér je na pohľad pekný, ale nevyhol sa niektorým chybám.
Medzi zástupcov modernej rady 400 patrí Ikarus 415 prvej série z roku 1987.
Vzhľadom na druhú polovicu 80. rokov vyzerá interiér veľmi dobre a moderne. Novinkou u Ikarusu je znížená podlaha.
Ikarus 412 z roku 1995 je nízkopodlažný autobus s dĺžkou 12 metrov.
Nízkopodlažnosť a nutnosť využiť maximum pôvodných komponentovsi vyžiadali netypicky dlhý motorový priestor.
Zadné okno vedie tunelom cez dlhý motorový priestor a dnes podobné riešenie nájdeme napr. u Citelisov.
Krátky čas na vývoj a okresávanie nákladov si vyžiadali mnoho nie najšťastnejších kompromisov (napr. malé vetračky, úzky priestor medzi sedačkami alebo úzke tretie dvere).
Medzi zaujímavosti možno zaradiť aj Ikarus 480 s pravostranným riadením určený pre britský trh. Na moje prekvapenie v interiéri nie je zase až tak veľa typických prvkov pre Ikarus.
Interiér je v usporiadaní 2+2 a v zadnej časti je podlaha zvýšená. Neobvyklé je, že autobus má iba jedny plnohodnotné dvere a vzadu na pravej strane má ešte jedny znížené núdzové dvere.
U tohto diaľkového Ikarusu ma mimoriadne prekvapila schéma radenia. Na páke bolo spolu 10 rýchlostí (8 vpred) a nejednalo sa o polky alebo 2 rady.
Najúžasnejším zážitkom bola okružná jazda Ikarusov okolím letiska.
Po výjazde z areálu Aeroparku sa autobusy zoradili do kolóny. Bol to úžasný pohľad.
Na autobusy pozdĺž celej trasy striehlo množstvo fotografov.
My sme sa odviezli v klimatizovanom Ikaruse 250. Jazda bola pohodlná, typický zvuk motora Rába-MAN nechýbal a extrémne dlhý chod radiacej páky tiež neabsentoval.
Usporiadatelia zvolili trasu tak, že celá kolóna sa na kruhovom objazde otočila a autobusy sa tak navzájom míňali na ceste.
Pohľad na kolónu autobusov bol skutočne úžasný.
A davy fotografov boli veľké. Prekvapuje ma ten silný kult Ikarusu.
Pred vjazdom do Aeroparku sa kolóna opäť zastavila a vodiči idúci z/na letisko z nás mali určite veľkú radosť.
A tu je asi najväčší zástup fotografov a fanúšikov dopravy.
Bonus
A samozrejme, v leteckom múzeu musia byť aj nejaké lietadlá.
Trojmotorový Tupolev Tu-154.
Ruská kópia Dakoty DC-3. Volá sa Lisunov Li-2. Sovietska verza však bola o čosi ťažšia a mala slabšie motory než originál.
Využívame súbory cookies na personalizovanie obsahu a marketingu, na integráciu webu so sociálnymi sieťami a na analýzu návštevnosti. Odmietnutím súhlasu s využitím týchto technológií nemusia všetky súčasti webu plnohodnotne fungovať.
Funkčné
Vždy aktívny
Tieto súbory cookie sú nevyhnutné pre správne fungovanie webu a zobrazovanie jednotlivých súčastí, preto sú stále aktívne aj bez udelenia vášho súhlasu.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Štatistiky a marketing
Štatistické a marketingové súbory cookies využívame na zber technologických dát, ktoré sú spracúvané nástrojmi ako Google Analytics, Facebook Pixel a pod. Slúžia primárne na tvorbu marketingových publík, či analýzu správania používateľov na webe pre účely jeho optimalizácie.
