Rad Ikarus 200 sa stal jedným z najpopulárnejších a komerčne najúspešnejších radov autobusov Ikarus. Kedysi obľúbené autobusy Ikarus 280, sólo Ikarus 260 a medzimestský Ikarus 250/256 tvorili základ autobusového vozového parku nielen v Maďarsku.
Medzi modifikáciami radu 200 sa však vyskytovali aj mimoriadne vzácne neobvyklé modely. Napríklad špeciálny Ikarus 290. Tento autobus vyvinutý v rokoch 1977 – 1978 bol určený na prepravu cestujúcich z letiskového terminálu k lietadlu a späť. Dôvodom jeho vývoja bola skutočnosť, že kĺbový Ikarus 280, ktorý sa v tom čase vyrábal vo veľkých množstvách, slúžil vo viacerých krajinách na obsluhu medzinárodnej letiskovej dopravy. Vozidlá 280 však neboli vhodné do špeciálneho letiskového prostredia, preto spoločnosť Ikarus v roku 1977 predstavila model 290 určený na používanie priamo na letisku.
Rozdiely
Pri zachovaní všeobecnej vonkajšej koncepcie sériovo vyrábaného Ikarusu 200, niektorých častí karosérie/panelov a komponentov podvozku, mal model 290 napriek tomu množstvo podstatných rozdielov. Samotný účel autobusu predurčoval nízku úroveň podlahy, vysokú kapacitu a nízku maximálnu rýchlosť – do 40 km/h. Dieselový motor sa presunul do prednej časti autobusu, čo umožnilo nízkopodlažné usporiadanie kabíny s nízkou úrovňou podlahy 300 mm (hoci malý schodík ešte zostal). Ikarus 290 sa stal jediným jediným Ikarusom radu 200 s tromi nápravami, nízkou podlahou a motorom vpredu s prednou poháňanou nápravou.
Dlhé previsy a nízka podlaha znemožňovali prevádzku autobusu na verejných komunikáciách. No vozidlo bolo vynikajúce pre krátke letiskové trasy. Dôležitým aspektom dizajnu bola možnosť rýchleho a jednoduchého nastupovania a vystupovania cestujúcich. To umožňovali dvere po obidvoch stranách autobusu. Nezvyčajné bolo aj usporiadanie dverí, dvoje na každej strane, ako aj samostatné manuálne dvere vodiča na ľavej strane. A to aj napriek tomu, že volant a ovládacie prvky autobusu boli umiestnené na pravej strane.
Technické dáta
Vzhľadom na umiestnenie dverí bol Ikarus 290 prvým Ikarusom, ktorý bol symetrický (sprava i zľava). Autobus s dĺžkou 14 metrov bol schopný vziať na palubu až 146 cestujúcich, z ktorých len 16 sedelo na sedadlách otočených čelne k sebe, ako je to vo vozňoch metra. Výška 2,8 metra umožnila Ikarusu 290 ľahko prejsť popod krídla mnohých veľkých osobných lietadiel. Autobus bol vybavený motorom Rába-MAN D2156 HM6U s výkonom 193 koní a prekvapivo aj manuálnou 5-stupňovou prevodovkou. Nové odpruženie listovými pružinami bolo vyvinuté špeciálne pre model 290. Ikarus 290 bolo pomerne ťažké vozidlo s celkovou hmotnosťou až 22 ton.
10 kusov
O sériovej výrobe modelu Ikarus 290 sa nedalo hovoriť. Celkovo bolo zmontovaných 10 exemplárov. Tie sa líšili vzhľadom podľa rôznych typov dverí (skladacie štvorkrídlové sieťové dvere alebo dvojkrídlové planetárne dvere); ako aj livrejou (sfarbením) a niektorými drobnými detailmi. Štyri autobusy sa používali v samotnej Maďarskej ľudovej republike (rok výroby 1981), štyri išli do Mozambiku (rok výroby 1982), jeden do Prahy (rok výroby 1978) a jeden do Berlína (rok výroby 1981).
Zaujímavosťou je aj to, že tento typ autobusu sa používal na letisku Ferihegy (Budapešť) vo vozovom parku národnej leteckej spoločnosti MALÉV.
Od začiatku 80. rokov 20. storočia boli vozidlá 290 používané na medzinárodnom letisku v Budapešti postupne nahrádzané kĺbovými autobusmi Ikarus 280.15. Jeden z posledných exemplárov slúžil istý čas ako prístrešok a pracovný box pri moste pri termináli HEV na okraji Budapešti, kde ho možno pravdepodobne vidieť dodnes.
Foto: IKARUS FAN CLUB, Ikarus
