V Šuranoch sa dňa 21.9. 2024 konal 0. ročník stretnutia autobusov do roku výroby 1993. Vďaka fotoalbumu, ktorý prinášame, sa môžete nadýchať atmosféry podujatia aj vy.
Na Slovensku máme množstvo ľudí s obrovským „autobusovým srdcom“. Vlado Urban určite k nim patrí. Ak je vám toto meno povedomé, nemýlite sa. Vlado je „ten chlapík“, ktorý stál za renováciou autobusového prívesu Jelcz P01. Fotky z tejto renovácie od samotného začiatku až po úspešné ukončenie ste mohli sledovať na našom facebookovom profile prakticky online. Aj dnes ich môžete nájsť v špeciálnom albume.
Vlado je proste chlap na mieste, kamarát. A hoci Šurany od Zvolena delí pekných pár kilometrov, to obrovské zanietenie pre autobusy nás pevne spojilo. A tak sme sa veľmi potešili, keď sme pred pár týždňami dostali pozvánku na akciu, ktorá na Slovensku nebýva obvyklá.
Rozhovor
Vlado Urban nám ohľadom organizácie takéhoto podujatia ochotne odpovedal na pár otázok.
Ako vznikla myšlienka stretnutia takýchto autobusov?
Všetko začalo tým že som na Slovensku nepostrehol takúto akciu, zameranú na autobusy. Tie sú buď súčasťou stretnuta veteránov spolu s osobnými automobilmi či motorkami. Nieže by tam nevynikli, ale myslím si, že autobusy si zaslúžia mať stretnutie len pre seba. Najbližšie takéto podujatia bývajú v Čechách a v Maďarsku. Tak som sa rozhodol, že skúsim zorganizovať na Slovensku niečo podobné.
Bolo to ťažké?
Hm… každé organizovanie čohokoľvek potrebuje mať pri sebe akési zázemie. A hlavne kamarátov, ktorí sú ochotní pomôcť. Volal som teda ešte v lete priateľom či by šli do toho a prišli z autobusom No a odpovede boli kladné. Tak sme sa dohodli na termíne a pripravil som nultý ročník.
Ako dopadla akcia z tvojho pohľadu?
Bolo fajn. Celá akcia sa niesla v priateľskom duchu čo bolo veľmi dobré. Predsa len ešte stále pletí, že autobusári držia spolu. Možno si niekto povie, že nultý ročník sa niesol v komornom duchu a bolo tam len pár vozidiel. Pre nás všetkých to však bolo hlavne o dobrom pocite. O tom, že možno začíname niečo, čo sa v budúcich rokoch stane tradíciou. Čo sa týka „komornosti“ – akcie sa zúčastnilo suma sumárum 5 autobusov. Škoda 706 RTO, rok výroby 1968 a vlek Jelcz P 01 E rok výroby 1975. Ďalej trojica autobusov Karosa 734 – roky výroby 1982,1983 a 1984 plus Oasa, vyrobená v roku 1993. Posádky boli zo Šurian (RTO + vlek), Trnavy Bratislavy a Komárna (Karosa) a Oasa pricestovala s chalanmi z Považskej Bystrice.
Takže si určite mal pravdu, že podstatou bol priateľský duch…
Jasné. A k tomu doslova rodinná atmosféra. Na akciu sa na privítanie podával chlieb z masťou a cibuľou a po príchode zo spanilej jazdy bol guláš …
Sme radi, že všetko dobre dopadlo. Máš nejaký odkaz pre našich čitateľov?
Na budúci rok mám v pláne zohnať aj Ikarus ale uvidíme. Možno sa po prečítaní tohto článku niekto prihlási sám… Ďakujem ešte raz všetkým, ktorí prišli. Začiatky sú vždy také, že nie všetko je hneď bombastické ale to je dobre. Ja som rád že sa aspoň niečo podarilo predsa len bola to trošku výzva a boli aj obavy ale je to fajn. Ešte raz vďaka.
Aj my ďakujeme.
Foto: Vlado Urban, Šimon Šarvaic, František Péli
