Schneider H6: parížsky unikát, ktorý odviezol 38 cestujúcich už v roku 1916

Tak, ako v iných európskych krajinách, aj vo Francúzsku boli v I. svetovej vojne zničené takmer všetky autobusy. Bolo potrebné urýchlene vyrábať nové. Doba sa však zmenila…

Hlavne vo veľkých mestách začalo autobusy využívať veľké množstvo ľudí. Francúzi sa na nárast osobnej dopravy pripravovali prakticky už od roku 1911, no vojna poriadne zamiešala karty.

Autobusy ako „mäsové autá“

Počas leta 1914 mala všeobecná mobilizácia nepríjemný následok – vyprázdnenie parížskych ulíc od autobusov. Tisíc vozidiel, ktoré boli v tom čase v prevádzke, bolo čiastočne zabavených, aby sa zabezpečil prísun čerstvého mäsa pre vojakov na fronte. Pracovníci dielní CGO transformovali autobusy Schneider a Dion-Bouton na “ voitures à viandes „, čiže „mäsové autá“ !!! Okná boli nahradené drôteným pletivom, vo vnútri boli odstránené lavičky, žalúzie, panely a na ich miesto boli namontované železné tyče, ku ktorým boli pripevnené háky na zavesenie štvrtí mäsa. Mäsové autobusy sa ukázali ako mimoriadne užitočné pre zásobovanie bojových jednotiek. Každý autobus mohol prepraviť 1 800 kg mäsa, čo zodpovedá 3 600 vojenským dávkam. Toto umožnilo dodávať čerstvé mäso pluku zloženému z 3 práporov po 1000 mužov. Na jeden armádny zbor teda bolo potrebných 12 autobusov. S 250 autobusmi sa do 20 frontových zborov bežne dodávalo mäso. 

  Zvyšok autobusov bol určený na prepravu zranených a mimochodom tiež na rýchlu prepravu vojakov idúcich na front.

Dopravná spoločnosť CGO, ktorá bola vojnou zbavená väčšiny svojich autobusov, musela navrhnúť nové vozidlo, aby mohla zrekonštruovať svoj vozový park. Od začiatku vojny konštruktéri premýšľali nad výrobou vysokokapacitného autobusu, ktorý vychádzal z mnohých mechanických prvkov vozidla „PB 2“. Prvá skúšobná lastovička vznikla už počas vojny. Do prevádzky bola uvedená od 1. júna 1916. Autobus dostal označenie Schneider H. Autobus mal kapacitu 38 miest (16 v 1. triede a 12 v druhej + 10 miest na státie). Začal premávať na trase Madeleine – Bastille, potom postupne ďalšie kusy obsluhovali spolu 38 liniek. 4 počas vojny, 21 v roku 1919 a 13 v roku 1920. CGO objednala celkom 1269 kusov tohto vozidla. Autobus bol v tlači popisovaný ako rezolútne moderný a predznamenávajúci budúcnosť. Mal elektrické osvetlenie poskytované dynamom a akumulátormi, bol vybavený lapačmi nečistôt zavesenými na nápravách kolies, s pomerne dobrou účinnosťou. Odviezol viac ľudí, ako predvojnové autobusy. No stále to bolo málo.

Čím viac cestujúcich, tým lepšie, ale…

Myšlienka zväčšiť kapacitu autobusov ich predĺžením bola vo všeobecnosti prirodzená, ale v určitom okamihu sa polomer zatáčania stal takým, že vo veľkých mestách, najmä v stredoeurópskych, nové vozidlá nemali šancu prejsť strmšími zákrutami, alebo úzkymi mestskými križovatkami,
V roku 1923 vyvinuli dizajnéri spoločnosti Schneider pre Parížanov predĺženú verziu autobusu Schneider H s typovým označením H6. Novinkou bola pomocná nepoháňaná náprava pred zadným previsom.  Tá „pomáhala“ svojim vychýlením podľa prednej nápravy zlepšiť manévrovateľnosť autobusu v zákrutách. Práve kvôli šiestim kolesám začali tento typ volať H6. Napriek zlepšeniu vlastností otáčania sa tieto autobusy nasadzovali len na trasy po širokých cestách. Niektoré z nich fungovali na parížskych bulvároch až do roku 1938, keď boli nakoniec nahradené autobusmi novej generácie. Dohromady bolo vyrobených 51 kusov autobusov Schneider H6. Poháňal ich 34 „koňový“ štvorvalcový motor a na dĺžku merali 10,43m, kým typ H mal len 8,38m.

Tentokrát už s dušovými pneumatikami

Nový autobus odviezol spolu 48 cestujúcich! Vysoká cena pneumatík pre „ťažký náklad“ bola podľa dobovej tlače najväčším problém pri konštruovaní autobusu. Znie to takmer neuveriteľne, ale pôvodné kolesá s plnými pneumatikami boli až od roku 1928 nahradené vysokotlakovými pneumatikami dušovými. Tieto autobusy premávali až do roku 1938.

Technické dáta


Motor: štvorvalcový s výkonom 30 koní pri 1 000 ot./min;

Palivo: benzín

Štartovanie: kľukou s dekompresným ťahom;

Radenie: trojstupňová prevodovka a jedna spiatočka;

Rozmery: dĺžka: 10,43 m; šírka: 2,23 m; naložená hmotnosť: 10,6 t

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest