V dnešnom putovaní autobusovou históriou budeme pokračovať v predstavovaní autobusov značky Robur. V minulom článku to bol typ LO 2500, dnes LO 3000.
Mnohí ľudia toto vozidlo na fotografiách spoznajú. Robury síce neboli v NDR najobľúbenejšími autobusmi. Ale výrazný vzhľad tohto vozidla zostane v pamäti dlho a niektorí ľudia môžu pocítiť aj nostalgiu. V dnešnom článku si zaspomíname nielen na značku Robur, ale aj na okolnosti, pre ktoré výrobca neprežil rozpad socialistického tábora a zjednotenie Nemecka.
Rob veci jednoducho…
Známe príslovie hovorí: „Buď jednoduchý a ľudia prídu za tebou.“ Je pravdepodobné, že tento aforizmus bol konštruktérom autobusov veľmi dobre známy, a preto sa vôbec nesnažili vytvoriť niečo zložité. Vzali nákladné auto, odrezali zadnú stenu kabíny, privarili veľkú karosériu, dali tam sedadlá – a voilá, autobus bol hotový. Samozrejme, bol to ťažký autobus, ale jednoduchý a spoľahlivý. Ľudí to však dlho nelákalo, presne dovtedy, kým sa nedozvedeli, že existujú firmy, ktoré sa snažia urobiť niečo pohodlnejšie. A čo viac, aspoň trochu ľudskejšie voči cestujúcim.
Netreba kritizovať tento autobus. V tom čase naozaj nebolo potrebné vymýšľať niečo zložitejšie, konkurencia bola minimálna. A technika sa ukázala ako odolná a lacná na prevádzku a opravy.
Poďme však po poriadku.
Silný ako dub
Robur vyrábal autobusy a nákladné autá v závode v meste Zittau v juhovýchodnom Sasku. Závod sa jednoducho nazýval Volkseigener Betrieb Robur-Werke Zittau, čo znamená „ľudový podnik Robur v Žitave“. Ľudový podnik alebo skrátene VEB bol jednou z právnych foriem priemyselných podnikov a verejných služieb v NDR. Takýto podnik patril štátu a nemohol byť v súkromnom vlastníctve. Názov dostal v roku 1957, predtým sa spoločnosť volala VEB Kraftfahrzeugwerk Phänomen Zittau a do roku 1946 jednoducho Phänomen. Na základe referenda z 30. apríla 1946 bol v Sasku vyvlastnený všetok majetok osôb odsúdených za nacizmus a vojnových zločincov. V súlade s tým sa zo závodu Phänomen stal Volkseigener Betrieb. Podnik bol pomenovaný po dube letnom – Quercus robur. Slovo Robur je pritom preložené z latinčiny ako „moc“ či „sila“.
Naftožrút
V roku 1961 predstavila spoločnosť Robur-Werke Zittau na Lipskom veľtrhu svoje nové dieťa – nákladné vozidlo Robur LO 2500. Ak sme sa pokúsili pochopiť etymológiu slova Robur, urobíme to aj s označením LO 2500. Nuž, 2 500 – to je takmer okamžite jasné, ide o nosnosť. LO znamená „ottomotor“, teda motor pracujúci na Ottovom cykle. Alebo po slovensky – benzínový motor. Existovalo aj auto s označením LD, čo znamenalo dieselmotor. A ten žral naftu. Samozrejme, sloveso je hrubé, ale je pravdivé – spotreba týchto áut bola veľmi slušná. Nafta však bola v NDR drahá a dieselových áut bolo málo. Dokonca aj do armády sa Robury dodávali len na benzín, neexistovali žiadne dieselové verzie s pohonom všetkých kolies. Na svoju dobu však nebolo auto zlé. Vcelku spĺňalo požiadavky 60. rokov. Benzínový motor s objemom 3,3 litra vyvíjal silu 70 koní, chladenie bolo vzduchové. Prevodovky boli päťstupňové a mali synchronizátory.
Nemoderná modernizácia
Tieto vozidlá mohli mať dobrú budúcnosť, ale ich modernizácia prebiehala tradične neskoro a pomaly. Prvé zmeny sa uskutočnili až v roku 1968, keď sa objavili nákladné vozidlá s užitočnou hmotnosťou 1 800 kg. Tie zmenili stroj len veľmi mierne, hlavne zvonku (nová mriežka chladiča), a tým sa to skončilo. LO 3000 sa objavil až v roku 1973, 12 rokov po debute prvej generácie. Samozrejme, niektoré zmeny sa robili neustále, ale boli nesmelé a prakticky neovplyvnili dizajn vozidla. Hoci napríklad výkon benzínového motora sa zvýšil zo 70 na 75 koní. Tak to však zostalo až do konca výroby LO 3000, teda do roku 1991…
Tancujúci nápis
Na malú chvíľu sa pristavíme pri logu Robur. Čo je to za písmo? Prečo písmená takto tancujú? Odpoveď nie je zložitá. Ide o symboliku kľukového hriadeľa.
Technické špecifikácie
Motor
Na prvý pohľad tu nie je nič zaujímavé: radový štvorvalcový vzduchom chladený motor. Ak však v kabíne zdvihnete kryt motora, všimnete si zaujímavý detail: oddelené hlavy bloku. Pre benzínový motor je to nezvyčajné riešenie, keďže takto sa častejšie vyrábali naftové motory. Má to však svoje vysvetlenie: bloky oboch motorov boli kedysi takmer identické, takže ani tu sa nerobili žiadne múdrosti.
LO 4/2 bol vzduchom chladený radový štvortaktný motor s objemom 3,345 dm3. S liatinovou kľukovou skriňou, štyrmi rebrovanými jednoduchými valcami a štyrmi priečne uloženými hlavami valcov. Mal kovaný kľukový hriadeľ s tromi ložiskami, hliníkové piesty a reťazou poháňaný vačkový hriadeľ, ktorý bol umiestnený v kľukovej skrini. Každá hlava valcov mala vysokokvalitné spaľovacie komory a bola vybavená dvoma hornými ventilmi. Motor LO 4/2 mal spádový karburátor BVF 36 F1-8.
Prevodovka
Z motora sa krútiaci moment prenášal cez suchú jednokotúčovú spojku na päťstupňovú manuálnu prevodovku WF23K1S4M s konštantnými okami, konštruovanú pre vstupný krútiaci moment 226 N-m. Mala synchronizáciu na všetkých prevodových stupňoch okrem prvého a spiatočky.
Konštrukcia
LO 3000 bol malý dvojnápravový nákladný automobil a autobus určený na užitočnú hmotnosť 3000 kg. Bol založený na konvenčnej konštrukcii s predným riadením, karosériou na ráme s pozdĺžne uloženým motorom vpredu a pohonom zadných kolies. Rám bol pružný rebríkový, zvarený z dvoch pozdĺžnikov s profilom U so štyrmi okrúhlymi priečnikmi, dvoma priečnikmi s profilom U a zadným priečnikom ( v prípade nákladnej verzie určeným na zavesenie prívesu). Vpredu mal LO 3000 kovaný čap nápravy (náprava s mŕtvym ramenom). Vzadu mal jednoduchú živú nápravu rúrkového typu, ktorá sa skladala z dvoch rúrok nápravy, prírubovo pripojených k prevodovke diferenciálu. Obe nápravy boli odpružené listovými perami a každá vybavená dvoma hydraulickými tlmičmi. Systém riadenia – konvenčný systém s guľou a maticou.
Keď došli financie…
V rokoch 1972 až 1979 navrhli východonemecké konštrukčné kancelárie nástupcu modelu Robur LO 3000. Napriek tomu, že tento návrh dospel do štádia, keď sa mohol začať sériovo vyrábať, upustilo sa od neho v prospech zachovania výroby modelu LO 3000. Jednoducho napísané – štát už nemal prostriedky na rozbehnutie výroby nových generácií Robur. Až v roku 1985 bol LO 3000 nakoniec nahradený modelom LO 3001. No stále šlo v podstate o LO 3000 s drobnými úpravami (menšie kolesá a podobne). Organizáciu všetkých štátnych podnikov mala na starosti Štátna plánovacia komisia. Tá aj napriek prísľubom nevenovala výrobnému programu Robur zvláštnu pozornosť, hoci napríklad v ZSSR bol po nich slušný dopyt. Ale to sa už schyľovalo k pádu Berlínskeho múru. Varianty LO s karburátorovým motorom v rámci importu stratili na záujme a verzia LD (nasadenie dieselových motorov Deutz) ich nespasila. Po zjednotení Nemecka spoločnosť Robur rýchlo zanikla a výroba bola v roku 1991 zrušená.
Mnohí však tvrdia: Autobus bol na svoju dobu dobrý. Škoda len, že jeho modernizácia bola nerozhodná a trvala príliš dlho.
Foto: archív, Kolesa.ru
