Zawrat (tiež známy ako PZInż) bola poľská značka autobusov vyrábaná holdingom Państwowe Zakłady Inżynieryjne (PZInż) v rokoch 1936 až 1937 pre mesto Varšava. Pred zrušením série bolo dokončených len 18 autobusov. Posledný autobus Zawrat zostal v prevádzke vo Varšave do roku 1949.
Základom autobusu bol licenčne vyrobený podvozok autobusu Saurer 3CT1D, ktorý navrhla švajčiarska spoločnosť Saurer, a šesťvalcový motor Saurer BLD, tiež licenčne vyrobený v Poľsku. Licencia na podvozok bola zakúpená v roku 1932. Spočiatku bolo 70 autobusov Saurer 3CT1D skompletizovaných výlučne z dielov švajčiarskej výroby. Do roku 1934 bolo dokončených ďalších 43 podvozkov, čiastočne z dielov vyrobených v Poľsku. Niektoré z nich boli dokončené s autobusovými karosériami, iné boli prestavané na 5 tonové nákladné vozidlá pre poľskú armádu.
Meno podľa priesmyku vo Vysokých Tatrách
V roku 1936 PZInż navrhol novú celokovovú karosériu pre Saurer 3CT1D a nový autobus pomenoval „Zawrat“ podľa tatranského priesmyku. Autobus mal dvoje dverí a sedadlá pre 50 cestujúcich. V súlade s ostatnými autobusmi predvojnovej konštrukcie sa na nastupovanie do vozidla používali zadné dvere. Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich autobusov drevenej konštrukcie používaných alebo testovaných vo Varšave (napríklad Büssing 650 TU, Somua SIX alebo Chevrolet EFD FS 183) mal však Zawrat úplne uzavretú kabínu pre cestujúcich, bez otvorenej plošiny v zadnej časti.
Prevádzka
Prvých 12 autobusov bolo dodaných do Varšavy v roku 1936 a 13. júla 1936 sa začala ich prevádzka na prvej novej linke „T“. Do konca nasledujúceho roka bolo dodaných ďalších 6 autobusov, čo umožnilo vytvoriť alebo rozšíriť päť nových autobusových liniek.
Hoci bol tento typ priestranný, ukázalo sa, že jeho prevádzka je ťažkopádna. Podvozok sa ukázal ako príliš tuhý, takže otáčanie v úzkych uliciach centra Varšavy bolo náročné. Aj dieselový motor sa ukázal ako príliš hlučný. Z tohto dôvodu boli už v roku 1938 autobusy Zawrat odsunuté do prímestskej dopravy, kde ich nevýhody predstavovali menší problém.
Počas druhej svetovej vojny bola väčšina varšavských autobusov Zawrat mobilizovaná armádou a nakoniec zničená. Niektoré karosérie Zawratov, ktoré sa stále nachádzali vo Varšave, boli v roku 1943 prestavané na provizórne električkové vozne, keďže Nemci ukradli veľkú časť vozového parku Varšavských električkových dráh. Posledný zachovaný Zawrat (karoséria č. 53) bol po vojne vrátený do prevádzky a slúžil v zničenom meste až do roku 1949.
Foto: archív, 1944.pl
