Názov Baťa je známy po celom svete hlavne vďaka obuvi. Málokto však vie, že koncern Baťa stál aj za zrodom lôžkového autobusu, aký dovtedy v Európe nebol.
Expandovanie
Po tragickej smrti Tomáša Baťu, zakladateľa spoločnosti, firma expanduje. Rozširuje výrobné odbory o výrobu pneumatík, technickej gumy, umelých vlákien, hračiek, kovoobrábacích strojov, pletacích strojov, lietadiel, bicyklov, atď. Ku koncernu patrí aj stavebná výroba, poisťovňa Atlas. V roku 1938 patrilo ku koncernu 63 zahraničných spoločností, vlastná železnica do Vizovíc, cestovná kancelária, vlastná doprava, obchodné domy, predajne – cca 8 tisíc predajní v tuzemsku a viac ako 8 tisíc v zahraničí, bytový fond, vlastné polia a lesy. Koncern zamestnával viac než 67 000 zamestnancov, z toho viac než 25 000 v zahraničí.
Poznámka: 12. júla 1932 Tomáš Baťa zahynul spolu so svojím pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode, keď vo svojom lietadle Junkers F 13 letel do Švajčiarska, aby sa zúčastnil otvorenia novej pobočky v mestečku Möhlin na brehu Rýna.
Inovácie, inovácie, inovácie
V rokoch 1926 – 1928 vzrástol export obuvi a firma Baťa ovládala viac ako polovicu československého vývozu. Vo firme došlo k zavedeniu pásovej výroby, ktorá bola používaná v závodoch Henryho Forda. Produktivita práce vzrástla o 75% a počet zamestnancov o 35%, čistý obrat firmy predstavoval 1,9 miliardy predvojnových korún. Koncom roku 1928 tvorila továreň komplex 30 budov, koncern sa ďalej rozrastal a Baťa podnikal v ďalších sférach hospodárstva (gumárenský, chemický, textilný, drevársky priemysel a mnohé ďalšie). Baťa v roku 1931 vyrábal v Zlíne, Otrokoviciach, Třebíči, Bošanoch a Nových Zámkoch. V roku 1931 sa rodinný podnik zmenil na akciovú spoločnosť so základným imaním 135 mil. korún.
Autobus aký nemal v Európe páru
Myšlienka na lôžkový autobus skrsla v hlave Janovi Antonínovi Baťovi koncom 20. rokov minulého storočia. Keďže bol mužom, ktorý nemal k činu ďaleko, začalo sa veľmi skoro s jeho výrobou. Kostra karosérie mohutného lôžkového autobusu sa stavala v prostějovskej automobilke Wikov.
12. februára 1932 vyšiel v tlači oznam tohto znenia:
Novinka, ktoru doteraz nepoznajú cesty žiadneho z európskych štátov, je lôžkový autobus, ktorého obrázok prinášame. Tento pohodlný spací vozeň, ktorého vnútorné zariadenie sa práve dokončuje v našich strojárňach, patrí Baťovým závodom a je prvým svojho druhu v Európe. Autobus je určený pre pravidelnú nočnú dopravu medzi Zlínom a Prahou. Na trojosovom ráme obrovského, desaťtonového vozidla Mercedes-Benz s dieselovým motorom je namontovaná elegantná karoséria 11,50 m dlhá, 2,10 m široká a 3,20 m vysoká. Stredom, po celej dĺžke vozidla je chodba, po ktorej každej strane je v štyroch častiach umiestnených 22 lôžok. Vpredu vozidla, za motorom je kabína pre dvoch vodičov a sprievodcu, vzadu potom umyváreň a malé oddelenie pre lôžkovú bielizeň a prikrývky. Hlavný vchod do vozidla je z kabíny pre vodiča, núdzové dvere potom vzadu, na konci chodby. Autobus je poháňaný šesťvalcovým dieselovým motorom na naftu o sile 100 konských síl. Karoséria podľa návrhov technických oddelenia Baťových závodov bola vyrobená v karosárni automobilky Wikov v Prostějove. Zlínský lôžkový autobus počne jazdiť snáď už budúci týždeň na trati Zlín-Holešov-Kroměříž-Brno-Třebíč-Jihlava-Praha, ktorú pri priemernej rýchlosti 35 km za hodinu chce uraziť za 10 hodín.
