Neoplan sa počas celej svojej histórie vyznačoval inováciami a dlhodobo dosahoval historické výrobné čísla. Ak hovoríme o dlhovekosti, Skyliner je toho príkladom. Od premiéry v roku 1967 je stále na cestách. Pravda, s logickými zmenami a pokrokmi podľa desaťročí.
Viac ako 50 rokov na trasách nielen v rodnom Nemecku, ale aj vo svete sa tento model etabloval vďaka svojim vlastnostiam. Už na prvý pohľad sa vzďaľuje od typického európskeho turistického autobusu. Prekonáva túto bariéru, aby demonštroval svoju všestrannosť v rôznych oblastiach. V roku 1985 si NASA v Spojených štátoch vybrala spoločnosť Neoplan na výrobu 14 Super Skylinerov na prepravu návštevníkov do Kennedyho vesmírneho strediska. Logicky. Autobusy Skyliner svojou estetikou, tónovanými sklami a štyrmi osami boli atraktívne pre prostredie, kde pracujú. Navyše vynikali svojimi proporciami, ako je kapacita 106 cestujúcich, dĺžkou 14,5 metra, šírkou 2,60 m a výškou 4,10 m. Boli vo svojej dobe najdlhšími „Double Deckers“ na svete.
V službách NASA
Bob Lee, bývalý dizajnér Neoplanu, si pamätá, čo to znamenalo dodať tie autobusy: „Nevieme presne, ako si nás NASA všimla, ale bol to pre nás projekt obrovskej prestíže. Ako malá nemecká spoločnosť sme boli poverení úlohou výroby autobusov pre NASA! Boli sme nekonečne hrdí.“ Na schválenie pre americký trh však bolo potrebné vykonať ešte niekoľko úprav. „Museli tam byť dve klimatizačné jednotky. Kennedyho vesmírne stredisko je na Floride a teplo pod veľkými oknami by bolo pre návštevníkov neznesiteľné ,“ dodáva Lee. Tie boli navrhnuté ako odnímateľné okná, ktoré sa dali v núdzi otvoriť. Okrem toho sa rozšírili schodíky a namontovali sa svetlomety s prevádzkovým napätím 12 V, pričom testovaniu museli prejsť aj nárazníky. Bob Lee si to dobre pamätá: „ Nedôjde k žiadnej výraznej deformácii pri rýchlosti nárazu 4,8 km/h (3 mph). Pod kapotou boli použité motory Detroit a automatické prevodovky Allison, čo znamená, že údržbu a servis mohol vykonávať takmer každý miestny obchod. Albrecht Auwärter tiež pravidelne osobne navštevoval miesta v USA.“
Neoplan v Severnej Amerike
Ďalšou výhodou bol určite veľký úspech vtedajšieho pôsobenia NEOPLANu na americkom kontinente. Bob Lee predtým pomáhal postaviť prvý závod v USA v roku 1981. Do roku 1985 mal výrobca autokarov a autobusov v USA dva výrobné závody spolu so špecializovanou predajnou divíziou Neoplan Coach Sales Inc. Vtedy už bolo osem zmluvných servisných partnerov, ktorí sa zaoberali vozidlami vyrábanými v Nemecku aj v amerických závodoch. Najlepšie podmienky pre ideálne kooperatívne úsilie.
Najdlhší poschodový autokar sveta nepoužívali len v NASA. Skyliner bol ocenený aj v Argentíne, Čile a severnej Afrike. Iba v Nemecku boli vozidlá zakázané. Prekročili maximálnu dĺžku povolenú pre pevné autobusy alebo autokary (12,5 m) spolu so špecifikáciou maximálneho polomeru otáčania.
Pre Albrechta Auwärtera bol práve tento zákaz vítaná výzva. Napokon bol v Stuttgarte vyvinutý podvozok so zníženým rázvorom a po prvý raz so štyrmi riadenými nápravami. To mu umožnilo presvedčiť úrady, že ani tie najdlhšie autobusy neprekročia maximálny rádius. V apríli 1993 bola maximálna dĺžka pre pevné autobusy stanovená v nemeckom nariadení o cestnom povolení (StVZO) nakoniec zvýšená na 15 m. To je však už ďalšia kapitola v histórii NEOPLAN Skyliner.
Superskylinery NASA
O konečnom mieste určenia týchto autobusov sa vie len málo, odhaduje sa, že pre svoju veľkosť skončili opustené alebo rozobrané, nemali veľa možností „druhého života“.
Via: Fanbus.cl > Miguel Ángel Fuentes Tapia
