Pred pár dňami sme privítali v našom zvolenskom podniku veľmi milú návštevu. Návštevu, ktorá nám dala viac, než sme pred stretnutím očakávali.
Bariéry, s ktorými sa stretávajú nevidiaci a slabozrakí zahŕňajú aj verejnú dopravu. Lenže, ruku na srdce, mnohí z nás ani len netušili, že k zvýšeniu žiovotného komfortu zrakovo postihnutých ľudí dokážu prispeť (pre niekoho) doslova „maličkosti“.
Poďme však po poriadku.
Akustický maják
Pani Vladimíra Ezr pracuje v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska v oblasti prevencie architektonických a dopravných bariér. Spolu s ňou k nám prišli ďalší traja hostia – Zuzana, Alexandra a Jaroslav. Cieľ návštevy? Vyskúšať funkčnosť systému akustických majákov v našich autobusoch MHD.
Čo sú akustické majáky? „V podstate ide o systém či zariadenie, ktoré na povel vysielačky prehrá uloženú nahrávku. Vysielačka vyzerá na prvý pohľad ako malá krabička s gombíkmi, alebo mini diaľkový ovládač,“ vysvetľuje peni Vladimíra Ezr. „V praxi to funguje pomerne jednoducho. Predstavte si, že nevidiaci stojí na zastávke MHD a chce cestovať na konkrétny smer. Ak k zastávke prichádza autobus, stlačí na vysielačke príslušné tlačidlo a reproduktor na vonkajšej strane autobusu mu zahlási, kam tento autobus ide. Napríklad: ´Linka číslo1, smer Zlatý potok.´ Fungovať by to malo aj opačne. Čiže vodič autobusu dostane signál ´nastupuje nevidiaci´. Vodič to musí zohľadniť a počkať, prípadne poskytnúť pri nastupovaní do vozidla asistenciu.“
Akustické majáky vo vozidlách MHD nie sú žiadnou novinkou. Aj naše autobusy ich majú namontované už pomerne dlhú dobu. Zdalo by sa, že všetko funguje tak, ako má. Pravdou však je, že vonkajšie reproduktory sú častokrát nastavené na stlmenú úroveň a v ruchu ulice hlásenie o linke zanikne, alebo je nezrozumiteľné. Presunuli sme sa preto s našou návštevou do budovy dielní, kde sme si akustický maják vyskúšali na „vlastnej koži“ v bežnom dielnskom hluku. A naozaj. Hoci v predošlom tichu jesenného rána by sme hlásenie autobusu určite počuli, v dielenskom hluku to bolo oveľa zložitejšie. Pani Vladimíra Ezr zároveň pripomenula, že aj samotní vodiči si tieto zariadenia častokrát stíšia sami a dodala: „Výhodou akustických majákov je aj to, že zvukový signál vydávajú len na vyžiadanie signálom z vysielačky a teda neobťažujú okolie neustálym hlasitým oznamovaním.“
🧿
Na základe testovania tak vznikla dohoda medzi Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Slovenskou autobusovou dopravou Zvolen, a. s. o prevádzke akustických majákov v autobusoch MHD. Okrem nastavenia primeranej hlasitosti sme sa zaviazali, že poučíme vodičov o funkciách týchto zariadení. Navyše prispôsobíme akustické majáky podľa požiadaviek tak, aby boli nielen plne funkčné ale aj spoľahlivé.
Počas stretnutia sme sa nielen od pani Vladimíry Ezr, ale aj od Alexandry, Zuzany a Jaroslava dozvedeli množstvo faktov, ktoré nás doslova prinútili vnímať zrakové postihnutie iným spôsobom. O nové poznatky by sme sa chceli podelť aj s vami:
Život so zrakovým postihnutím je spojený s mnohými ťažkosťami. Najvypuklejšími sú pre nevidiacich a slabozrakých ľudí problémy so samostatným pohybom a orientáciou, so získavaním informácií a s vykonávaním činností v domácnosti. Architektonické bariéry predstavujú situácie a prvky, pri ktorých vzniká ohrozenie zdravia alebo až života človeka. Rovnako je však bariérou aj dezorientácia v priestore a fyzicky znemožnený voľný a bezpečný prístup. V prípade ľudí so zrakovým postihnutím je teda bariérou aj situácia, že sa v prostredí nenachádza dostatok pre nich zrozumiteľných prvkov, podľa ktorých by sa mohli orientovať, a ktoré by im tak zabezpečili bezpečný a samostatný prístup.
🧿
Pri pohybe v uliciach miest na nevidiacich číha množstvo nástrah. Veľakrát sú v neistote a odkázaní na pomoc okoloidúcich. Vďaka vysielačkám pre nevidiacich však môže byť ich pohyb v meste oveľa bezpečnejší. A nielen vďaka vysielačkám. Keď sa pred časom rekonštruovali nástupiská MHD na železničnej stanici vo Zvolene, mnohí zaregistovali „farebnosť“ dlažby v okolí zastávok. No prečo sú tam rôzne farby a typy dlažby vedelo len málo málo ľudí. Ide o takzvané vodiace línie a reliéfne prvky na komunikáciách. Signálny pás informuje o tom, že sa v blízkosti nachádza dôležité miesto a privádza zrakovo postihnutého k tomuto miestu. Okrem iného napríklad do dverí autobusu. Aj tomuto sa venuje oblasť prevencie architektonických a dopravných bariér Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, kde pracuje pani Vladimíra Ezr.
Braillovo písmo je spolu s hláseniami pre nevidiacich a slabozrakých cestujúcich štandardom vo všetkých našich autobusoch MHD. Týmto písmom sú označené aj tzv. zvončeky, teda tlačidlá slúžiace na signalizovanie zastavenia vozidla a na oznámenie stavu núdze. „V spolupráci s našimi objednávateľmi, teda mestami, sa nám darí zrýchľovať tempo modernizácie vozového parku. Vďaka tomu sa zvyšuje pohodlie a bezpečnosť pre všetkých našich cestujúcich, vrátane tých, ktorí kvôli svojmu zrakovému postihnutiu často čelia rôznym prekážkam – bariéram. Tlačidlá označené Braillovým písmom, vonkajšie a vnútorné ozvučenie, ale napríklad aj nízkopodlažné podvozky – to všetko sú prvky, ktoré pomáhajú prekonávať tieto bariéry a umožňujú plnohodnotné cestovanie naozaj všetkým cestujúcim,“ povedal na záver stretnutia riaditeľ závodu Zvolen, pán Stanislav Majsniar.
