9. 11. 2021 rozdával v Bratislave minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andrej Doležal ocenenia za zásluhy zamestnancom dopravy. Jedným z nich bol aj bývalý vodič Slovenskej autobusovej dopravy, a. s., závodu Detva, pán Imrich Murín. Človek, ktorý 54 rokov odpracoval u jediného zamestnávateľa.
Človek, ktorému mnohí hovoria „náš Imro“.
Škola
Narodil sa v roku 1952 v Detve. Od malička ho bavil zvuk motorov a tajomstvá, spojené s automobilovým priemyslom. Po ukončení základnej školy ako pätnásťročný nastúpil do učňovského strediska ČSAD, kde sa vyučil v rokoch 1967 – 70 za automechanika. Keďže ČSAD vychovávala mechanikov pre vlastné potreby, nastúpil ako dielenský pracovník do detvianskeho závodu. Po pár mesiacoch prišiel povolávací rozkaz na základnú vojenskú službu, ktorú si odslúžil v Čechách – v Janoviciach nad Úhlavou v okrese Klatovy v Plzenskom kraji. Svoje znalosti zo školy zúročil do takej miery, že sa vo vojenských kasárňach stal náčelníkom autodielne.
Od Tatry k autobusu
Po návrate do civilu ešte necelý rok pracoval v ČSAD, ako mechanik, no potom presedlal za volant Tatry 148. „Šoférov bolo málo,“ hovorí sám: „ČSAD bol monopol, ktorý tak v nákladnej, ako aj v osobnej doprave najradšej zamestnával spoľahlivých vodičov. Znamenalo to, že ideálom bol vodič – mechanik, ktorý si drobné a mierne zložitejšie opravy vedel vykonať na vozidle sám v teréne. Ja som k takým patril. Pôvodne som si myslel, že mechanikom a opravárom budem nastálo, no využil som možnosť dostať sa za volant. Ako „mládencovi“ mi vadili večne špinavé ruky od oleja, ktorý sa dal zmyť len horko – ťažko. Za volantom bola práca podstatne čistejšia. Na Tatre 148 som však jazdil 3 roky. Potom prišiel na rad autobus. Od roku 1977 až do apríla 2021 som vozil už len ľudí…“
Prvý a posledný
V mnohých prípadoch sa hovorí, že „šoférčinu“ majú ľudia v rodine. Imro však oponuje: „Bol som prvý a možno aj posledný vodič autobusu v rodine. Sám som nepredpokladal, že skončím za volantom, ale ono sa to tak nejako vyvinulo samé od seba. V tom čase boli na cestách najčastejšie autobusy Škoda 706 RTO a ja som častokrát sníval o tom, ako sa dostať za volant „uhorky“. Tak sa aj stalo, ale mojim prvým autobusom bol takmer 15 ročný Ikarus 630 v jednodverovej verzii. Bol síce krátky, no veľmi robustný a ťažký. S motorom Csepel nešiel viac, ako 60 km/h a zvuk motora mi znel v ušiach ešte dlho po šichte. Tieto Ikarusy sa však čoskoro vyraďovali a ja som konečne sadol za volant >erteočky<„.
Milionár
Po Škode 706 RTO prišla Karosa ŠL11, neskôr Karosy sedemstovkovej rady a napokon Crossway. Máloktorý vodič sa môže pochváliť, že držal volant takmer všetkých typových rád autobusu Karosa. Čas však naozaj letí, ako bláznivý a Imro stále dodáva „akoby to bolo včera“.
Počas svojej kariéry vodiča nemal žiadnu nehodu z vlastného zavinenia. Za volantom autobusu pritom odjazdil viac ako 3 milióny kilometrov. Čiže takmer osemkrát prešiel vzdialenosť Zem – Mesiac! Neuveriteľné. Spýtali sme sa ho, ak by bol mladý v súčasnosti, či by šiel robiť autobusára opäť. Po chvíli zaváhania hovorí: „Áno. Šiel. Situácia na cestách je dnes úplne iná, ako bola pred päťdesiatimi rokmi, ale šoférčina má svoje neopakovateľné čaro, ktoré ma pohltilo. Vodičom sa človek nemusí narodiť, ale ak berie svoju prácu ako poslanie, nájde sa v nej a zamiluje si ju.“
Imrich Murín odišiel na zaslúžený odpočinok v apríli 2021. Jeho kolegovia sa rozhodli dať mu pri tejto príležitosti netradičný hokejový dres. Číslo 54 na ňom znamená neuveriteľný počet rokov od času, keď nastúpil ako učeň učňovského strediska ČSAD až po deň, kedy poslednýkrát odviezol „svojich“ cestujúcich na autobuse. Dres si zobral zo sebou ja pri príležitosti preberania ceny.
Uznanie a rezortné ocenenie za dlhoročnú prácu v oblasti dopravy si dňa 09.11.2021 prevzal priamo z rúk štátneho tajomníka ministerstva dopravy a výstavby.
„Som rád, že som mal tú česť odovzdať tieto rezortné ocenenia za dlhoročnú prácu zamestnancom v oblasti dopravy a pôšt. Takéto ocenenia vždy v sebe skrývajú príbehy ľudí, ktorí konkrétnemu segmentu často zasvätili celý svoj profesionálny život. Medzi ocenenými boli vodiči autobusov, vedúci oddelení, ale aj špecialista investičnej prípravy. Všetci títo ľudia sa svojou každodennou prácou zaslúžili o rozvoj dopravy a poštových služieb na Slovensku,” uviedol štátny tajomník Ministerstva dopravy Ing. Jaroslav Kmeť.
Ocenenie
Dnes už ako dôchodca sa nám bol Imro pochváliť rezortným ocenením od ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Prišiel skromne, s maličkou prosbou, či by si ešte raz nemohol sadnúť za volant autobusu. Nezabudol si priniesť aj svoj dres s číslom 54.
Imro, prajeme ti hlavne zdravie, aby si si mohol vychutnať naozaj zaslúžený oddych po mnohých a mnohých rokoch za volantom autobusu. A vďaka za všetko.
