Písal sa rok 1988. Z nemeckého Stuttgartu vyštartoval na zájazd po Hodvábnej ceste autobus, ktorého čakala cesta dlhá 20 000 kilometrov.
Japonská spoločnosť Chuo Kotsu (Central Transport) úspešne zvládla veľkú výzvu, ktorá sa zapísala veľkými písmenami do autobusovej histórie. Po prvýkrát v histórií prešiel autobus dvadsaťtisíc kilometrov Hodvábnej cesty.
Prezident na palube
Cesta autobusom Neoplan sa začala 5. augusta 1988 v Stuttgarte v Západnom Nemecku (v tom čase). Hlavný hrdina bol v podobe nového vozidla, ktoré na mieru vyrobila spoločnosť Neoplan v Stuttgarte a ktoré sa vydalo na cestu do Japonska. Táto jazda bola nápadom vtedajšieho prezidenta Junichiho Ohna, ktorý uskutočnil svoj sen o „najdlhšej ceste na svete autobusom“. Len v Číne šoféroval autobus čínsky vodič, pretože sa vyžadovala špeciálna licencia, ale po Hodvábnej ceste sa za volantom striedali dvaja japonskí vodiči.
Okrem prezidenta bolo na palube osem cestujúcich, opravár autobusu a zamestnanec televíznej stanice, ktorý každý deň večer vysielal reportáž o ceste do živého vysielania.
Cestovateľský denník
Predstavujeme vám úryvky spomienok z romantického výletu tak, ako boli zapísané členmi výpravy v cestovateľskom denníku:
👁
Slávnostný odchod sa uskutočnil na námestí v Stuttgarte, kde starosta mesta predstavil autobus „Marco Polo“. Odchod autobusu sledovalo množstvo ľudí. Každý deň sme spoločne kontrolovali trasu na mape, čo je jednoduché, ak sú cesty podobné nemeckým diaľniciam. Ale ak trasa vedie celý deň púšťou alebo na nej nie sú žiadne cesty, musíme sa spoliehať len na značky.
Naším prvým cieľom bol rakúsky Graz. Cesta vedie popri lúkach, na ktorých sa pasú ovce a po alpských horách. Druhou navštívenou krajinou je (vtedajšia) Juhoslávia. Rakúsko-juhoslovanská hranica podliehala pomerne prísnym kontrolám.
Z juhoslovanského Belehradu sme cestovali cez vidiek do Grécka.
👁
V Grécku prejdete cez Solún, východiskový bod Hodvábnej cesty, do Bosporskej úžiny v tureckom Istanbule, ktorá je hranicou medzi Áziou a Európou. Pri jazde pozdĺž pobrežia si uvedomíte, že svet na východe a na západe sa mení kolosálnym spôsobom. Pozvali nás do domu japonského konzulátu v Istanbule.
Keď sme vstúpili do Teheránu, hlavného mesta Iránu, bol to veľmi historický moment, tesne pred realizáciou prímeria v iránsko-irackej vojne.
Prechádzali sme cez iránsky Isfahán s jeho krásnou Masjedi Imam (Kráľovská mešita) a potom do Pakistanu. Tu nám v púšti uviazol autobus v piesku a s pomocou Pakistancov trvalo niekoľko dní, kým sme z obrovskej duny vyvoazli. Prechádzajúc cez Kvétu a cez hornatý región sme zamierili do nového hlavného mesta Pakistanu, Islamabadu, a potom do Hunzy.
👁
V Kunjrabskom priesmyku, na hranici medzi Čínou a Pakistanom, sme išli popri ľadovci a trvalo nám asi tri dni, kým sme sa dostali zo zosuvnej oblasti, ktorá bola posiata veľkými skalami. Obávali sme sa, že sa objavia banditi, ale hviezdna obloha a mesačné svetlo boli nádherné. A hoci cesta bola náročná, máme na ňu dobré spomienky.
V rámci Číny nás čínsky vodič previezol cez Dunhuang, Xian, Peking a Šanghaj, prekročil Žltú rieku a previezol autobus námestím Nebeského pokoja. Zo šanghajského prístavu sme sa prepravili trajektom a 3. októbra sme dorazili do prístavu Kobe.
Do Nary sme vstúpili v súvislosti s výstavou „Nara Silk Road Expo“, ktorá sa práve konala. V chráme Jakušidži sme oznámili, že sme úspešne precestovali Hodvábnu cestu. Svoju dvojmesačnú, 20 000 km dlhú cestu sme ukončili v chráme Kofuku-dži, pred ktorým stála päťposchodová pagoda.
👁
Budeme pokračovať v cestovaní autobusmi spoločnosti Chuo Kotsu, v ktorých sa môžu rozšíriť sny a romantika.
Vozidlo, ktoré sme použili na túto cestu, bolo špeciálne vozidlo, takže priťahovalo množstvo ľudí všade, kam sme prišli. V takýchto chvíľach sme si obnovili svoju hrdosť na japonské autobusy Chuo Kotsu.
Po návrate do Japonska sa týmto autobusom chcelo previezť veľa zákazníkov. Cesta do zahraničia opätovne potvrdila kvalitu cestovania autobusmi.
Cesta po Hodvábnej ceste bola veľkou romantikou, ale aj v Japonsku je veľa možností na cestovanie autobusom. Dúfame, že mladí ľudia budú mať veľké sny o cestovaní autobusom a pridajú sa k nám.
Via: chuo-kotsu.co.jp
