Marit Mikson z Estónska volajú „Kráľovnou ciest“. Jej vášňou sú autobusy

Estónka Marit Mikson búra nielen mužské, ale aj feministické šablóny o tom, kde a ako má žena pracovať.

Marit Mikson pracuje ako projektová manažérka pre estónsku IT spoločnosť. A vo voľnom čase vozí ľudí na historických autobusoch. V rozhovore pre portál Izvestija prezradila, prečo necíti diskrimináciu zo strany vodičov, ako si uvedomila, že jej obľúbeným autobusom je „dievča“ a prečo je ona, 41-ročná slobodná matka s dvoma zamestnaniami šťastná.

Otázky a odpovede

– Pokiaľ tomu dobre rozumiem, nie je toľko žien, čo šoféruje autobus? Často pútate na cestách pozornosť?

– To by som nepovedala. Keď šoférujem, vidím iné vodičky, takže to nie je až také nezvyčajné.

– Počujete nejaké nepríjemné vyjadrenia od ostatných vodičov, vodičov mužov?

– Nie.

– Možno niekto povie niečo ako „no, toto nie je práca pre ženu“ alebo niečo podobné?

– Nie, naša spoločnosť je ako rodina. A dostávam len podporu, žiadnu negativitu.

– Často sa vás cestujúci pýtajú, prečo ste sa rozhodli jazdiť na veľkých autobusoch?

– Takmer zakaždým.

– Aká je najčastejšia otázka?

– „Aké ťažké je otáčať týmto kolesom a musíte na to trénovať?“

– To znamená, že stále priťahujete pozornosť. Páči sa vám to alebo máte pocit, že šoférovanie ženy je normálne a netreba sa tomu diviť?

– Je mi to jedno. Milujem ten pocit byť za volantom autobusu.

– A táto pozornosť vás neodvádza od tohto pocitu?

– Nie, pretože je to zábavné. Mávajú a usmievajú sa a ja robím ľudí šťastnými. Tak toto je zábava.

Vášeň menom autobus

– Rozprávame sa už asi 10 minút a stále nechápem, prečo ste sa rozhodla riadiť autobus. Je to zábava, vášeň, čo iné? Možno váš otec šoféroval autobusy? Váš priateľ? Vaša priateľka?

– Nie nie nie. Od mladosti som mala vášeň pre autá. Jazdila som na autách, opravovala si autá. A potom som si našila pár veľmi blízkych priateľov, ktorí majú radi staré veterány, vrátane ruských starých áut. A tak som sa nejako začal zaujímať najskôr o bežné veterány a potom o veľké staré autobusy. A to ma prinútilo získať licenciu (vodičský preukaz) na autobus.

V tom čase som už mala- ach, koľko mám rokov! – bežný vodičský už 20 rokov. Za volant historického autobusu som sadla v rámci letnej brigády.

– Aká je vaša typická „letná práca“? Len jazdíte, či aj opravujete?

– Bohužiaľ, nemám poruchy na autobuse ako opraviť. Mohla by som to urobiť, ale nepotrebujem to, pretože existuje autobusový park.

Všetky moje cesty sú vopred dohodnuté. Volajú mi niekedy za mesiac, inokedy za deň. Pretože vintage autobusy nejazdia na linkách. Len na objednávky. Prídem do práce – mám Mitsubishi, nie je vintage, viac športové – prídem prestúpim do autobusu, všetko skontrolujem a vyrazím na cestu. Keď sa vrátim, znova všetko kontrolujem, v prípade potreby aj môj autobus.

Prečo autobus – dievča?

– Zakývate ostatným vodičom?

– Určite!

– Máte malú jedáleň, kde večer sedíte a diskutujete o cestujúcich?

– Mmmm … nie, nesedím tam, pretože nechodím často. Ale robím to tak často, ako môžem vo všetkých autobusoch, pretože všetky sú luxusné. Vyvolávajú vo mne veľmi silné emócie.

– Máte nejaký obľúbený?

– Tento autobus (nemecká Setra S6 – 1962) Snažím sa na ňom jazdiť hlavne v lete. A ak si niekto objedná odvoz, som prvá, komu zavolajú.

– Je medzi vami nejaký špeciálny vzťah?

– Veľmi sa k sebe hodíme. Má krásne farby, krásne jazdí a je veľmi prítulná, pohodlná. Celkovo máme 14 historických autobusov, jazdila som s polovicou z nich. Povedal by som, že ostatné, na ktorých som jazdila, sú skôr chlapci. Setra, je dievča.

– Premýšľali ste o tom, že by ste sa tu zamestnali na plný úväzok a prepravovali ľudí medzi mestami?

– Vozím ich nielen v Tallinne. Takéto vintage autobusy cestujú aj do švédskeho Petrohradu kamkoľvek. Hádam sa nikdy neoplatí povedať nikdy. Ak príde čas, keď nebudem mať nič iné na práci… Aj keď je to moja druhá vášeň, tak sa jej nechcem vzdať.

Zdroj & foto: Timeless Buses, Izvestija, Танель Меос (Tanel Meos), Lux Express

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest