V roku 1976 spoločnosť Karosa na území socialistického Československa postavila prvú vzorku novej verzie autobusu s pohonom všetkých kolies na báze armádneho nákladného vozidla GAZ 66. Dostal názov Družba. Pátrali sme v málo známej histórii.
Pri zadaní požiadavky „GAZ-66 autobus“ vám akýkoľvek vyhľadávač poskytne stovky fotografií civilných autobusov PAZ-3201 s pohonom všetkých kolies. Prípadne vzácnych armádnych autobusov AC-38, ale nie tento autobus československej výroby. My sme to skúsili aj s ruskými vyhľadávačmi a tiež s názvom v azbuke a takmer nič. Čo je zvláštne, pretože nezvyčajné terénne autobusy „Družba“ si dobre pamätajú bývali ruskí vojaci, ktorí slúžili pred 40-50 rokmi v Strednej skupine vojsk v Československu.
Prototyp
Prvý prototyp nového autobusu s pohonom všetkých štyroch kolies na ráme armádneho nákladného auta GAZ 66 postavila spoločnosť Karosa v roku 1976. Karoséria autobusu s pohonom 4×4 bola netypicky vyrobená z dielov, ktoré sa už používali v sériovej výrobe (Š11), ale niektoré riešenia boli prevzaté z prototypov nového „radu 700“. Špeciálny terénny autobus bol kompaktný, dlhý len 5,9m. Rázvor 3,3m zostal totožný s GAZ-66.
Väčšina okien na zjednotenie a zníženie nákladov bola tiež prevzatá zo sériovej Karosy, rovnako ako sedadlá pre cestujúcich, madlá, police pod stropom. Čelné sklo a predné bočné okná boli vyrobené špeciálne pre model s pohonom všetkých kolies. Upravené dvere vodiča pochádzali z československého nákladného vozidla AVIA 4000L. Podľa výkresov výrobcu bolo v kabíne 19 sedadiel pre cestujúcich.
Rarita z Olomouca
Aj po rokoch majú ruské autobusové encyklopédie jasno. Jediný zahraničný autobus na báze sovietskeho GAZ-66 navrhol uznávaný český inžinier Karel Vácha. Po skúšobnom cykle bola organizovaná malosériová výroba vo vojenskom opravárenskom závode v Olomouci a počas dvoch rokov 1976 až 1978 bolo zmontovaných najmenej 46 kusov týchto vozidiel. Autobus dostal od sovietskej armády ruský názov „Družba“ („Дружба“).
Zaujímavé je, že Ústredná skupina sovietskych vojsk ako úhradu dodávok poslala svojich vojakov montovať tieto autobusy do Olomouca.
Podľa Karosy bola maximálna rýchlosť autobusu GAZ-66 s pohonom všetkých kolies 90 km/h. Kombinácia „mocnej“ dynamiky, krátkeho rázvoru, veľmi vysokého ťažiska a nízkej profesionality vodičov niekedy viedla k vážnym nehodám.
My sme sa na ruských stránkach dočítali, že niekoľko týchto autobusov je stále v prevádzke v Orlických horách, Miloviciach a ďalších odľahlých oblastiach dnešných Čiech. Či je to pravda, nemáme potvrdené.
Zdroj: zen.yandex.ru, Джипер
