Keď sa elegancia stretne s funkčnosťou. Dizajnérka a kostýmová výtvarníčka Petra Murín, ktorá sa vo svojej tvorbe venuje udržateľnosti s odkazom pre budúcnosť, sa rozhodla pre netradičný krok. Svoje inovatívne modely z ekologických materiálov vytiahla z bezpečia ateliéru priamo medzi sedadlá našich autobusov. Tento projekt sľubuje vizuálne silný kontrast – spojenie udržateľnej módy, ktorá je pre Petru Murín príznačná, s každodennou realitou verejnej dopravy. Prečítajte si rozhovor o tom, prečo je každá cesta autobusom tak trochu módnou prehliadkou a ako sa jej pracovalo v prostredí, kde namiesto potlesku znie vrčanie motora.
- Hoci naše stránky zvyčajne patria autobusovému svetu, motorom a cestovným poriadkom, dnes sme sa rozhodli pre tú najštýlovejšiu odbočku v našej histórii. Našli sme totiž fascinujúci prienik medzi svetom dopravy a módou. Petra, skôr než odhalíme detaily tohto netradičného fotenia, prezraďte našim čitateľom – kto vlastne je žena, ktorá vniesla do interiéru autobusu takýto nečakaný lesk?
Som jedna z cestujúcich 🙂
A okrem toho tvorím módu a kostýmy a vizuálne ich prepájam s tým, ako sa chcem vyjadriť. Pracujem s udržateľnými a ekologickými materiálmi a venujem sa aj upcyklácii.
- Petra, pamätáte si ešte na ten úplne prvý moment, keď ste si povedali: „Budem návrhárkou“?
Ono sa to ak vyvinulo a stále vyvíja. Keď som bola dieťa, šila mi mama a neskôr sme spolu vymýšľali, čo mi ušije. Šiť som však začala až pri svojich deťoch. Najprv len pre ne a pre známych. Postupne som sa zdokonaľovala, vzdelávala, chodila na kurzy a učila sa šiť konfekciu, ktorú som sama navrhovala. Tento proces je však nekončiaci a stále sa učím.
♤
- Prešli ste si cestou od handmade začiatkov až k tvorbe pod vlastným menom. Ako sa počas týchto rokov vyvíjal váš pohľad na ideál ženskej krásy?
Podľa mňa ideál krásy neexistuje. Každá žena je jedinečná a práve jej nedokonalosti ju robia výnimočnou. Najkrajšia žena je pre mňa usmiata a prirodzená.
- Svet modelingu evokuje v bežných ľuďoch červené koberce a prestížne plesy. O vás je známe, že prostredníctvom módy inšpirujete k zmene. Čo si má bežný čitateľ predstaviť pod pojmami udržateľná móda, alebo vedomá móda?
Móda je obrovský priemysel, ktorý spotrebúva veľké množstvo prírodných zdrojov. Veľkú rolu v ňom zohráva marketing a práve táto kombinácia často vedie k tomu, že sa šetrí na kvalite materiálov aj práce.
Oblečenie sa vyrába z lacných materiálov, práca býva nedostatočne ohodnotená a napríklad pri pestovaní bavlny bez certifikácie sa spotrebúva veľa vody a pesticídov. Zároveň už nemáme len štyri sezóny, ale nové kolekcie prichádzajú prakticky každých pár týždňov. To vedie k nadprodukcii a veľké množstvo oblečenia končí na skládkach.
Tento systém nazývame fast fashion a je dlhodobo neudržateľný.
Ja som sa rozhodla ísť inou cestou. Pracujem s kvalitnými a ekologickými materiálmi – biobavlnou, tencelom, ľanom či viskózou Ecovero. Venujem sa aj upcyklácii, teda prerábaniu existujúcich odevov, ktoré by inak skončili ako odpad. Často pracujem napríklad s pánskymi košeľami alebo denimom.
Takýto prístup sa označuje ako slow fashion – vedomá a udržateľná móda.
♤
- Kde beriete inšpiráciu pri svojej tvorbe?
Prvotná inšpirácia je vo mne, v mojom vnútornom svete – je to akési vyrovnávanie sa s realitou. A potom je to všetko, čo ma obklopuje. Milujem prírodu, knihy, východné kultúry a tiež netradičnosť alebo robiť veci inak.
- Svet dopravy a svet módneho dizajnu sú na prvý pohľad vzdialené galaxie, no práve toto spojenie nás v SAD Zvolen nesmierne nadchlo. Aj preto vás dnes stretávame v netradičnom ateliéri – v našom autobuse. Prečo ste sa rozhodli vymeniť klasické mólo alebo historické sály za interiér linkového spoja?
Možno je to netradičné miesto, ale pre môj projekt je príznačné. Páči sa mi kontrast priestoru, farby interiéru aj odrazy skiel – či už v tme, alebo keď sa slnko opiera do okien.
Tento nápad vznikol práve počas cesty autobusom. A hoci to môže pôsobiť nezvyčajne, nie som jediná – podobné editoriály vznikli aj v rámci svetových značiek.
Zároveň by som sa chcela poďakovať svojmu tímu :
Fotograf : Martin Almáši
Make Up art: Emília Macková
Kamera : Martin Ploky
A samozrejme modelky
Bez nich by tento projekt nemal takú podobu.
♤
- Móda a verejná doprava – na prvý pohľad dva odlišné svety. Čo je hlavným posolstvom tohto vizuálneho kontrastu?
Mojím cieľom nie je tvoriť len módu, ale aj ňou poukazovať na problémy dnešnej doby a vizuálne sa vyjadrovať. Tento editoriál je súčasťou väčšieho projektu, v ktorom hovorím o výnimočnosti každého z nás.
Autobus je na to ideálny priestor. Stretávajú sa v ňom ľudia, ktorí sa navzájom nepoznajú, každý si nesie svoj vlastný príbeh. Nikto nevie, kam ten druhý ide, čo robí alebo nad čím premýšľa.
A pritom medzi nami môžu byť výnimoční ľudia, o ktorých vôbec netušíme. Práve na to chcem poukázať.
- Autobus má špecifické svetlo, obmedzený priestor a materiály ako plast, koženka či kov. Aké modely z vašej aktuálnej kolekcie ste vybrali, aby v tomto prostredí najlepšie vynikli?
V editoriáli sme fotili moju novú kolekciu, ktorá je inšpirovaná japonskými tradičnými odevmi a ich prvkami. Súčasťou sú aj upcyklované pánske košele. Dominujú farby modrá, čierna a biela, aby vznikol výrazný kontrast. Materiály z ktorých som šila , sú ľan a bio bavlna, upcklovaný denim.
♤
- Prezradíte nám nejakú „pikošku“ z príprav? Predsa len upravovať modelky na sedadlách autobusu musí byť pre vás organizačná výzva.
Pikošku ani nie. Mám naozaj skvelý tím, v ktorom každý vie, čo má robiť, by sme dokonale využili každú minútu. Okrem nich sa chcem poďakovať aj spoločnosti Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s. , ktorí nám umožnili túto foto-session a tiež počasiu, ktoré zabezpečilo perfektné osvetlenie.
- Pôvodom ste Češka, no pôsobíte v Banskej Bystrici ( Zvolene)Považujete sa za lokálnu patriotku? O inšpiráciách sme sa už rozprávali ale nedá mi – ako veľmi vás inšpiruje stredné Slovensko pri tvorbe?
Nepovažujem sa úplne za lokálnu patriotku, skôr ako niekto, kto si k tomuto miestu postupne hľadá vzťah. Veľmi silno ma však spája komunita ľudí, s ktorou tu tvorím – to je pre mňa najdôležitejšie. Stredné Slovensko ma inšpiruje najmä svojou prírodou, jej pokojom a surovosťou. Táto atmosféra sa prirodzene premieta aj do mojej tvorby. Zároveň pracujem s lokálnou klientelou, takže aj takto som s týmto prostredím úzko prepojená.
- Ruku na srdce – kedy ste naposledy reálne cestovali autobusom ako bežná cestujúca? Máte na cestovanie hromadnou dopravou nejakú vtipnú spomienku (napríklad z mladosti)?
Cestujem autobusom bežne. Auto využívam skôr na dlhšie alebo súrne cesty a pracovné záležitosti. Vediem k tomu aj deti – je to ekologickejší spôsob dopravy, aj keď nie vždy najpohodlnejší. Človek musí viac plánovať, ale napríklad nemá starosti s parkovaním a zároveň sa aj viac pohybuje. Myslím si, že takéto zručnosti nie sú na škodu – aj keď si občas treba pobehnúť, aby človek autobus stihol. Pozdravujem šoférov, ktorí počkajú 🙂
- Vaša práca je extrémne náročná na čas a kreativitu. Kde „dobíjate baterky“, keď práve nedržíte v ruke skicár alebo meter?
Príroda určite , knihy, bike a joga.
♤
- Čo by ste odkázali cestujúcim, ktorí si na webe SAD Zvolen pozrú výsledné fotografie? Možno v tom autobuse, v ktorom práve sedia, uvidia niečo viac než len dopravný prostriedok…
Ľudí by som možno povzbudila k tomu, aby viac využívali verejnú dopravu. Cesty sú čoraz viac zahltené autami a ak už ideme autom, tak ideálne zdieľané cestovanie. A čo sa týka samotného cestovania – možno sa na ľudí okolo nás pozerať s väčším rešpektom, slušnosťou a neškatuľkovanie spolucestujúcich. Nikdy nevieme, kto výnimočný sedí vedľa nás, aj keď na prvý pohľad pôsobí úplne obyčajne.
- Aké sú vaše ďalšie méty? Uvidíme po „móde v autobuse“ napríklad prehliadku na netradičných miestach, ako sú opravárenské dielne či autobusové stanice?
Určite áno, tento editoriál je len časť skladačky, ktorú pripravujem.
Ďakujeme krásne za rozhovor.
Foto: Roman Kortiš, Ivan Nôta
