Dnešný článok bude o nemeckej spoločnosti Gebr. Ludewig, ktorá vyrábala svoje pozoruhodné a na Európu jedinečné autobusy pod značkou Aero.
Do roku 1945
Spoločnosť začala vyrábať karosérie pre osobné automobily a kombi v Essene v roku 1909 pod názvom „Kopp & Ludewig“. Prevádzka na ulici Steeler Straße bola založená v roku 1919. Názov spoločnosti sa zmenil na „Gebr. Ludewig GmbH“. V roku 1920 sa spoločnosť stala zástupcom továrne Bugatti. Od roku 1934 sa vyrábali karosérie pre autobusy, najmä na podvozkoch Opel. Počas vojny nasledovali vojenské autobusy.
Po druhej svetovej vojne
Po vojne sa začala spolupráca so spoločnosťou Büssing pri výrobe autobusov. Špecialitou spoločnosti Gebr. Ludewig bol od roku 1949 vývoj jedenapolpodlažných autobusov. Mali zníženú zadnú časť a nad ňou druhé poschodie. To umožnilo zvýšiť počet miest na sedenie pri takmer žiadnom zvýšení dĺžky vozidla. Kvôli zvýšenej hmotnosti vozidla boli autobusy vzadu vybavené prídavnou vlečnou nápravou.
Jedenapolposchodové autobusy boli obľúbené najmä vo veľkých mestách Severného Porýnia-Vestfálska na dlhšie trasy, napríklad na spojenie susedných miest. Spoločnosť Gebr. Ludewig vyrobila aj 22 trolejbusov ako jedenapolpodlažných. Jedenapolpodlažné autobusy boli v autobusovej doprave menej rozšírené, hoci prevádzka autobusových prívesov bola od roku 1960 zakázaná. Cestujúcim sa nepáčili sedadlá v spodnom podlaží autobusov; v pravidelnej doprave sa v tomto priestore v prvých modeloch nachádzala nízkopodlažná nástupná plošina a vedľa nej sedadlo sprievodcu. Táto konštrukcia umožňovala cestujúcim rýchly nástup do autobusu v pravidelnej doprave. Po zavedení jednočlennej prevádzky sa zmenil smer pohybu cestujúcich tak, že nástup bol teraz vpredu pri vodičovi. Predchádzajúca výhoda sa tak stratila.
60. roky
Spoločnosť Ludewig zanedbávala trh bežných autobusov kvôli úspechu pri výrobe jedenapolpodlažných autobusov v pravidelnej doprave. Bez ohľadu na to, že sa cestujúcim nepáčilo v nich jazdiť a posmešne ich volali poldecákmi. Od 60. rokov 20. storočia sa čoraz viac presadzovali kĺbové autobusy, ktoré mali aj väčší objem cestujúcich. Tieto autobusy spočiatku vyrábali iní výrobcovia karosérií, napríklad Gaubschat v Berlíne, Göppel v Augsburgu a Vetter vo Fellbachu. Od roku 1968 spoločnosť Ludewig vyrábala aj vlastné kĺbové autobusy na podvozkoch Daimler-Benz a Büssing. Neskôr sa autobusy čoraz častejšie vyrábali výlučne vo vlastnej réžii dominantných výrobcov úžitkových vozidiel Daimler-Benz a MAN. Spoločnosť Ludwig preto musela v roku 1976 ukončiť výrobu autobusov. Spoločnosť Vetter pokračovala vo výrobe jedenapolpodlažných autobusov až do roku 1983.
