Vo svete zberateľov autobusových modelov nie je jej meno neznáme. My sme sa rozhodli pripraviť s ňou rozhovor. MUDr. Iva Rajm pracuje v Čechách na patológii súdneho lekárstva a jej koníček je veľmi zaujímavý. Aj keď zo štatistického pohľadu dosť netradičný.
Kto by bol povedal, že jedna z najkrajších (a možno aj najväčších) zbierok autobusových a trolejbusových modelov v Čechách bude patriť žene?
Spočiatku sme premýšľali nad konceptom tohto článku v zmysle „pár otázok – pár odpovedí“ a veľa fotografií. V pani Ive sme však spoznali nesmierne milého, ústretového a komunikatívneho človeka. A tak (na našu veľkú radosť) vám môžeme poskytnúť zoznámenie sa s naozaj skvelou ženou, ktorá nám poodhalila zákulisie svojej netradičnej vášne nielen k autobusovým modelom.
Zoznámte sa…
Kto je Iva Rajm?
Prajem všetkým krásny deň.
Volám sa Iva Rajm – v priezvisku nepoužívam koncovku ová. Pochádzam z Českej republiky, žijem v krajskom meste Pardubice.
Niektorí ľudia, ktorí videli môj profil na Facebooku a najmä moju webovú stránku, sa určite čudovali, že je veľmi nezvyčajné, aby žena, povolaním patologička, zbierala modely autobusov a trolejbusov. Veď to je mužský koníček. Ženy – ak vôbec niečo zbierajú, tak najčastejšie pletené a vyšívané bábiky, porcelán a podobne.
No odpoveď na túto otázku je celkom jednoduchá, aspoň z môjho pohľadu.
Jedna zo sudičiek mi priniesla ako dar do kolísky volant. A to poriadne veľký.
Môj starý otec bol povolaním šofér. Veľkú časť svojho života strávil ako vodič trolejbusu v pardubickom mestskom dopravnom podniku. Už ako malé dievčatko som sa s ním dokázala voziť celé hodiny. Ako školopovinné dieťa som dokázala trolejbus celkom slušne technicky opísať.
Môj otec bol do trolejbusov blázon, a tak sa vyučil za mechanika v DP Pardubice a opravoval trolejbusy na ťažkej údržbe.
Povedzte mi. Keď máte v živote takých dvoch bláznov s dvoma „klackami“ na streche, myslíte si, že to na vás nezanechá následky? Samozrejme, že áno, a to dosť hlboko.
Aj keď som sa profesijne vydala úplne inou cestou – najprv som išla na medicínu do Brna, potom na 1. lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe a teraz som patológ a zvyšujem si kvalifikáciu v súdnom lekárstve, mojou najväčšou láskou a koníčkom po zamestnaní sa stali modely autobusov a trolejbusov. Avšak asi najväčším spúšťačom toho, že som sa začala veľmi intenzívne venovať zbieraniu modelov autobusov a teraz už aj trolejbusov, bola veľmi smutná záležitosť v mojom živote, ktorá ma dodnes bolí. Bola to smrť môjho otca.
Prázdna vitrína…
Môj otec ochorel na veľmi zhubnú formu rakoviny prostaty a do roka na ňu zomrel. Pred smrťou urobil veľmi zásadnú, zúfalú vec, aby sa zachránil. Predal celú svoju zbierku vyše deväťdesiatich modelov trolejbusov v mierke 1:43 (neviem si predstaviť, akú bolesť musel prežívať, keď tie modely tak miloval) a za peniaze z predaja si kúpil lieky zo zahraničia. Márne. Zomrel v auguste 2016. Doma mi po ňom zostala len prázdna vitrína na modely, na ktorú som sa často so smútkom pozerala. Približne po roku, keď ma smútok nad jeho stratou trochu prešiel, som sa jedného dňa opäť smutne pozerala na prázdnu vitrínu a vtedy som dostala osudový nápad. Ako viac by som mohla prejaviť úctu svojmu otcovi, než tým, že budem pokračovať v tom, čo mal tak rád!
Prvý model
A tak som v októbri 2017 založila webovú stránku a slávnostne kúpila svoj prvý vlastný model do prázdnej vitríny – autobus Citroen Type H. Dnes, o päť rokov a šesť mesiacov neskôr, mám v dvoch vitrínach spolu 133 modelov autobusov v mierke 1:43, 21 modelov trolejbusov v mierke 1:43 a 60 modelov autobusov v mierke 1:72. Bohužiaľ, na túto záľubu mám kvôli svojej časovo veľmi náročnej práci veľmi málo času, ale venujem sa jej, ako sa len dá. Často aj v noci, inak to jednoducho nejde. Som teda dosť veľký modelársky blázon a dúfam, že to vidíte aj z toho, čo vidíte.
Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za záujem !
Rozhovor
Hovorí sa, že rozhovor je základnou formou medziľudskej komunikácie. V mnohých prípadoch ide o veľmi príjemnú záležitosť a toto bola určite jedna z nich. Veľmi si vážime nielen to, že pani Iva ochotne odpovedala na naše otázky, ale aj skutočnosť, že mail s doplňujúcimi odpoveďami nám prišiel presne 14. marca 2023, desať minút po polnoci (!). Ešte raz ďakujeme a nech sa páči, tu je rozhovor:
Iva – znamená to Iveta alebo Ivana?
Iva je Iva. Berie sa to rovnako ako Ivana, ale každá má v kalendári iný sviatok. Myslím, že Ivana má sviatok v júni, takže Iva má sviatok prvého decembra.
Máte k niektorému zo svojich modelov niečo ako „citový vzťah“?
Keďže svoj koníček beriem veľmi srdečne, mám citový vzťah ku všetkým svojim modelom. Samozrejme, najradšej mám modely československých autobusov až po vozidlá radu KAROSA 700. Rad 900 sa vyrábal po roku 1990 a toto obdobie ma už nezaujíma. Čo beriem asi ako vrchol zbierky, sú modely zlínskych trolejbusov, ktoré sú ručne robené originály zlínskeho modelára pána Schinckeho, ktorý bol dobrým priateľom môjho otca a ktoré sa mi podarilo kúpiť z jeho pozostalosti.
Čo na vašu záľubu hovorí váš manžel?
Môj manžel je tiež lekár patológ, zoznámili sme sa v práci a veľmi ma v mojom koníčku podporuje, pretože ja zasa podporujem jeho vášeň pre numizmatiku. Dokonca som od neho dostala niekoľko modelov ako vianočný a narodeninový darček.
Koľko modelov máte vo svojej zbierke?
Celkovo 133 modelov autobusov v mierke 1:43, 60 modelov autobusov v mierke1:72 a 21 modelov trolejbusov v mierke 1:43 .
Sú vo vašej zbierke nejaké modely, ktoré bolo veľmi ťažké zohnať?
Ako som už spomínala, modely žilinských trolejbusov od pána Schinckeho sú kompletne ručne vyrábané vždy v jednom exemplári, takže ide o originály.
Máte priateľov a známych, ktorí majú rovnakú „diagnózu“ ako vy? Respektíve, stretávate sa s podobnými ľuďmi?
No, samozrejme, udržiavam písomný kontakt s viacerými ľuďmi, ktorí zbierajú „vozidlá hromadnej dopravy osôb“. Je pomerne málo zberateľov, ktorí zbierajú len autobusy, ešte menej je tých, ktorí zbierajú trolejbusy. Väčšina ľudí má v zbierke niekoľko modelov autobusov väčšinou preto, že sa im páči len určitý typ, majú naň nejaké spomienky, napríklad z detstva, zo štúdií a podobne.
Čo by ste chceli odkázať fanúšikom modelov autobusov?
Zbieranie modelov – a teraz je jedno akých, vlastne zbieranie čohokoľvek iného, pokiaľ sa to robí so skutočnou láskou v srdci, je úžasná vec, ktorá človeka napĺňa šťastím. Keď si človek sám prestavia alebo dokonca postaví model, je to veľké vnútorné uspokojenie a radosť, že niečo dokáže, a to je na nezaplatenie.
Každý máme pocit naplneného šťastia v niečom inom. Ja ho mám v modeloch.
Prajem ten pocit šťastia každému !
