Nedávno sme zverejnili článok o pôsobení značky Ikarus za „Veľkou mlákou“ v USA. Článok končí slovami, že od roku 1986 do roku 1989 sa autobusy Ikarus rovnakým spôsobom dovážali a montovali v kanadskom závode Orion. A tak sme sa dnes vydali po kanadskej stope.
Vstup Kanady na kĺbový autobusový trh
Vysoké ceny pohonných látok začiatkom 80. rokov spôsobili neskôr jej veľké prebytky na trhu a tak sa jej cena znížila až do takej miery, že Kanaďania s úsmevom hovorili, že najdrahšou zložkou prevádzky autobusu bol jeho vodič. Tranzitné agentúry však už niekoľko rokov uprednostňovali dlhšie autobusy pre viac cestujúcich. Nová realita, ktorá si vyžadovala zlepšenie pomeru medzi pasažiermi v porovnaní s čistou spotrebou paliva, viedla Ontario Bus Industries k vstupu na „kĺbový autobusový trh“ v roku 1986. Vznikol projekt Orion III, ktorý bol spoločným projektom medzi Ontario Bus Industries a maďarskou továrňou Ikarus.
Spolupráca cez oceán
Karosárske práce boli vykonávané v Maďarsku. Ikarus dodával karosérie tak, že ich na lodiach previezol do Montrealu a potom kamiónom do závodu Mississauga spoločnosti OBI. OBI dokončila práce na autobuse osadením skeletu dverami, oknami, sedadlami a časťami motora pred testovaním a dodávkou. Komisia pre tranzit v Toronte dala Orionu III značnú podporu tým, že objednala 90 týchto vozidiel. OC Transpo z Ottawy tiež podpísal veľkú objednávku. Ontario Bus Industries naďalej rozvíjali svoje vzťahy s Európou. Bohužiaľ, na prvých modeloch Ikarus – Orion od Ontario Bus Industries sa začali prejavovať problémy, ktoré viedli k chybe v ich dizajne. Použitie trubiek z uhlíkovej ocele pre konštrukciu sa ukázalo byť náchylné na koróziu, čo viedlo k skorému ukončeniu výroby modelu Orion I a sťažnostiam na spoločnosť Ikarus. Našťastie sa aj s pomocou odborníkov z Maďarska podarilo tieto problémy zažehnať a modely Orion III začali brázdiť ulice Toronta.
Rýchly koniec
V deväťdesiatych rokoch však prišla pohroma. keď sa objavili problémy so štrukturálnou koróziou. Tieto problémy vznikali na zlých bodových zvaroch uskutočnených počas výroby autobusu. V roku 1995 bolo až 90 kusov Ikarusov nahradených inými modelmi a do roku 1999 bolo iba 40 pôvodných kusov autobusu Orion III v aktívnej službe. A tak sme radi, že sme sa dostali k naozaj unikátnym fotografiám z krátkeho obdobia pôsobenia značky Ikarus v Kanade. Ďakujeme za ne portálu Transit Toronto.
P.S.: Ontario Bus Industries tiež začali experimentovať s alternatívnymi palivami. Model Orion IV používal skvapalnený ropný plyn. V roku 1988 debutoval prototyp určený pre prevádzku na stlačený zemný plyn. Palivo bolo v tom čase obzvlášť lacné a nádejou bolo, že autobusy CNG by mohli nahradiť elektrické trolejbusy v takých mestách, ako sú Toronto a Hamilton. Pohon CNG sa nikdy neuchytil; tranzitné úrady si sťažovali na zložitosť tankovania a viaceré CNG autobusy boli konvertované na prevádzku na štandardnej nafte. Toto nezastavilo Ontario Bus Industries od experimentovania s hybridným pohonom na plyn-elektrický prúd.
Foto: transit.toronto.on.ca
