Pokračujeme v spoznávaní medzníkov výroby a prevádzkovania autobusov v Japonsku.
Po II. svetovej vojne
V čase konfliktu sa zhoršili palivové podmienky Japonska a krajina bola nútená prejsť na prevádzku vozidiel na alternatívne palivá, napríklad na uhlie a palivové drevo, a zabezpečenie paliva bolo najdôležitejšou otázkou v tomto odvetví až do roku 1949 po tichomorskej vojne. Po vojne, keď sa vyčerpali palivá, náhradné diely a zásoby, vzrástol počet cestujúcich, zatiaľ čo autobusová doprava sa vykonávala s použitím úprav vojenských nákladných vozidiel. Takto dopadli hlavne opustené vojenské vozidlá USA, prestavané na autobusy alebo autobusy s prívesmi, respektíve návesmi pre cestujúcich.
Približne v tomto období začali japonskí výrobcovia vyrábať nové autá a aktívne boli aj autobusy s prívesom vybavené naftovými motormi. Očakávalo sa totiž, že nedostatok nafty rýchlo pominie. Po vojne sa každá spoločnosť zamerala na obnovu zničených dopravných trás počas vojny a na obnovu krajiny a dopravy v nej.
Pomoc od štátu
S cieľom pomôcť propagovať automobilový priemysel a implementáciu automobilových technológií zaviedlo ministerstvo obchodu a priemyslu v roku 1947 výkonové testy vozidiel vyrábaných v tuzemsku. V júni 1951 bol prijatý zákon o cestných vozidlách. Zahŕňal aj autobusy. Cieľom tohto zákona bolo podporiť bezpečnosť automobilov tým, že sa od výrobcov požaduje, aby požiadali o oficiálne schválenie ministerstvo dopravy pre každý nový typ vozidla, ktorý sa má vyrábať (rovnaký systém typového schvaľovania sa mal uplatňovať aj na dovezené vozidlá). Tieto dve opatrenia zohrali významnú úlohu pri zlepšovaní kvality automobilov vyrábaných v tuzemsku.
Znižovanie nákladov
Zákon o podpore racionalizácie priemyslu prijatý v marci 1952 znamenal prvé vykonávanie novej vládnej politiky. Prostredníctvom tohto zákona boli automobilový, oceliarsky, obrábací a strojársky priemysel a odvetvie elektrických komunikačných zariadení označené za kľúčové odvetvia, ktoré by mali byť racionalizované. Ustanovenia tohto zákona poskytovali týmto odvetviam daňové výhody a sprístupňovali im tiež štátne pôžičky s nízkym úrokom. Zníženie nákladov takto dosiahnuté automobilovým priemyslom v Japonsku spolu so zlepšením kvality ich výrobkov umožnilo výrobcom vyrábať automobily a autobusy s exportnou konkurencieschopnosťou.
S výnimkou spoločností Toyota a Fuji Seimitsu japonskí výrobcovia od roku 1953 vyrábali automobily prostredníctvom väzieb so zámorskými výrobcami. Napríklad Nissan Austin, Isuzu Hillman a Hino Renault. Ale počnúc rokom 1955, zatiaľ čo japonskí výrobcovia získavali potrebné technológie, začali sa vyrábať automobily vyrobené výlučne v tuzemsku.
Domáca výroba bez účasti zahraničia – zlatý vek autobusov
V autobusovom priemysle sa rozšírila výroba domácich dieselových autobusov. Znie to neuveriteľne, ale v roku 1951 sa v Osake objavil prvý autobus, kompletne vyrobený v Japonsku. Neskôr sa hovorilo o tom, že prvé domáce autobusy ukázali nedôverčivým fakt, že to ide.
Je zaujímavé, že od samého počiatku novej éry autobusov v Japonsku sa za ich volantmi objavovali ženy. Ich pracovná doba bola oproti mužom značne obmedzená, no domáci ich službu za volantom veľmi vyzdvihovali a mali ich v úcte. Autobusová doprava až do 70. rokov naberala na intenzite – pribúdali nielen autobusy, ale tiež stanice, čakárne a množstvo zastávok na miestach, ktoré boli po vojne opustené a len postupne sa zaľudňovali. Autobusový priemysel čoraz viac rozširoval a nastal zlatý vek autobusov.
Reštruktualizácia
Prostredie okolo autobusovej dopravy sa však od roku 1970 zmenilo. V dôsledku nárastu počtu automobilov došlo v mestských oblastiach k dopravným zápcham. Toto sťažovalo pravidelnú autobusovú dopravu a rozširovanie individuálnej dopravy znížilo počet používateľov autobusov. S cieľom zachovať miestne autobusy boli v roku 1972 zavedené dotácie od štátu na takýto druh dopravy a od toho roku prakticky až dodnes sa pokračuje v ďalšej reštrukturalizácii autobusovej dopravy.
V mestských oblastiach sa vyvíjajú vyspelé systémy, ako sú systémy lokalizácie autobusov, ktoré využívajú informačné a komunikačné siete. V prevádzke sú ekologické vozidlá a je možné povedať, že v integrácii verejnej dopravy sa Japoncom darí tak, ako nikomu inému.
Za pomoc a skvelé fotografie ďakujeme portálu 日本のバスのあけぼの – bus.or.jp
