Dnes vám budeme rozprávať príbeh autobusu JA-2 / ЯА-2 – obrovského autobusu určeného na prepravu cestujúcich vo veľkých mestách.
Ako sa vtedy písalo v dobovej tlači: “Celý svet bol zvyknutý obdivovať obrovské americké a európske autobusy tohto typu, ale sovietski inžinieri a dizajnéri v roku 1934 dokázali, že dokážu vyrobiť technológiu nielen rovnako dobrú, ale dokonca lepšiu ako cudzinci.“
Vývoj
Všetko sa začalo v roku 1932, keď závod v Jaroslavli vytvoril podvozok pre veľký osobný autobus, do ktorého sa malo zmestiť až 60 sedadiel pre cestujúcich. Ako základ pre podvozok sa použili nosné časti z nákladného automobilu JAG-10 a nákladného automobilu Y-5. Podvozok dostal usporiadanie kolies 6×4 a v tom istom roku 1932 bol presunutý do Lenkomtrans aby sa naň skonštruovala kabína autobusu. Motorom modelu bol Hercules-YXC-3, ktorý vyvíjal silu 103 koní. Na základe tohto podvozku bol vytvorený autobus JA-2. Mimochodom, rám pre tento autobus bol drevený, ale opláštený oceľovými plechmi. Dĺžka tela tohto gigantu bola 11,45 metrov a polomer otáčania bol 14,5 metrov. Napriek absurdnej veľkosti autobus prešiel testami. Navzdory tomu, že na niektorých miestach takéto rozmery neumožnili otočenie, autobus bol úspešne prevádzkovaný v Leningrade, ale iba na širokých a priamych uliciach.
O dva roky neskôr
V roku 1934, inšpirovaní úspechom svojho podvozku, sa špecialisti JAGAZ rozhodli zviditeľniť výrobou najväčšieho autobusu na svete – opäť modelu JA-2 , ktorý by mal kapacitu sto miest pre cestujúcich. Upozorňujeme, že autobusy vo vzorkách 1932 a 1934 sa nazývali rovnako. Vopred sa vedelo, že využitie tohto obra v bežnej premávke bude problematické. To však zaujímalo málokoho – pracovalo sa len kvôli rekordu, ktorý mal byť akýmsi pozdravom k blížiacemu sa zjazdu strany. Tentokrát mal autobus rám zváraný z ocele (z 18 častí) a len rám samotný vážil takmer 1300kg. Hmotnosť nového stroja presiahla 9 ton, preto sa rozhodlo o použití nového motora Continental-22P s výkonom 120 koní. Hotový stroj pojal 100 osôb, 54 na sedadlách a 46 stojacich.
Fascinujúci interiér
Interiérová výzdoba autobusu bola jednoducho úžasná: · Všetky sedadlá boli čalúnené pravou čiernou kožou; Na všetkých oknách viseli závesy z drahých látok;
Hodiny a zrkadlá boli nainštalované v kabíne. Vnútri bolo silné rádio a kvalitná reproduktorová sústava. Je pozoruhodné, že vnútri bol nainštalovaný telefón na komunikáciu medzi vodičom a sprievodcom. Je potrebné poznamenať, že v roku1934 neexistoval hydraulický posilňovač riadenia, preto len veľmi silný vodič mohol ovládať autobus JA-2.
Gigant, ktorý sa nevyrábal
Aj keď model JA -2 z roku 1934 bol nadšene prijatý straníckou elitou, nikdy nešiel do hromadnej výroby. Priemysel jednoducho nebol pripravený na zavedenie hromadnej výroby príliš nákladného autobusu a sovietske motory jednoducho nemali takú silu, aby ho rozhýbali. · Aj s motorom Continental-22P dosiahol rýchlosť „len“ 48 km / h. Zostali len unikátne fotografie. Pozrite si ich v galérii.
FOTO: Yandex, archív
