Téme Gyrobus sme venovali v minulosti rozsiahly článok. Dnes sa k nej vraciame s novými poznatkami aj fotografiami.
Princíp gyrobusu sa síce vo väčšom meradle neujal, ale vyslovene neaplikovateľným sa nestal, o čom svedčí dočasné nasadenie týchto strojov na pravidelných linkách. Aká je história týchto vozidiel?
Vo vzdialených 40-tych rokoch 20. storočia švajčiarski inžinieri vyvinuli nový typ dopravy šetrnej k životnému prostrediu – gyrobus. Ide o elektrobus, ktorý na ukladanie energie využíval skôr veľký otočný zotrvačník ako batérie.
Dôvod bol jednoduchý – chceli využiť tichšiu a ekologickejšiu dopravu. Najdôležitejšie však je, že takéto vozidlo nie je naviazané na elektrické vedenie, ako trolejbusy.
V tom čase mnohé švajčiarske mestá využívali na verejnú dopravu elektrické trolejbusy, ktoré premávali po vopred určených trasách. Trolejbusy aj električky boli v pohybe obmedzené koľajnicami a drôtmi a kladenie koľají pre nové trasy bolo zvyčajne príliš drahé. Okrem toho technológia ukladania energie v batériách v tej dobe bola veľmi nestabilná.
Zotrvačníkový trik
V roku 1946 Bjarne Storsand, hlavný inžinier švajčiarskej spoločnosti Oerlikon, vyvinul koncept gyrobusu. Tento druh dopravy bol poháňaný elektromotorom. Tento motor bol zas poháňaný generátorom, ktorý využíval ako zásobník energie veľký rotujúci zotrvačník. Zhruba povedané, na jazdu bolo potrebné roztočiť zotrvačník a použiť jeho rotačnú silu na pohyb vozidla po ceste.
Zotrvačník sa roztáčal na špeciálnych nabíjacích staniciach pomocou troch tykadiel na streche auta. Keď zotrvačník dosiahol maximálnu rýchlosť 3000 ot./min., bol plne nabitý. S takýmto nabitím mohol autobus prejsť až 6 km rýchlosťou 50-60 km/h v závislosti od zaťaženia a sklonu trasy. Vo švajčiarskom meste Yverdon-les-Bains takéto vozidlá niekedy prešli až 10 km bez dobitia.
Zotrvačník v gyrobuse bol dosť veľký (priemer 160 cm) a ťažký (asi 1,5 tony). Tento mechanizmus bol umiestnený vo vzduchotesnej komore naplnenej plynným vodíkom pod zníženým tlakom, čo výrazne znížilo odpor pri odvíjaní. Nabíjanie zotrvačníka z pokoja trvalo až 40 minút. Ak však bolo potrebné zotrvačník znovu nabiť, tento proces trval len 2 – 5 minút. Čím vyššie bolo napätie, tým kratší bol čas potrebný na dobíjanie.
Gyroskopická účinnosť
Časté umiestnenie nabíjacích staníc na trase zabezpečilo, že otáčky zotrvačníka nikdy neklesli pod určitý počet otáčok, čo by mohlo mať výrazný vplyv na výkon a rýchlosť. Napríklad v meste Yverdon-les-Bains vo Švajčiarsku sa na trase dlhej 4,5 km nachádzali štyri nabíjacie stanice.
Prítomnosť veľkého rotujúceho zotrvačníka vo vozidle mala niekoľko nezamýšľaných dôsledkov, niektoré pozitívne a niektoré nie. Gyroskopický účinok zotrvačníka spôsobil, že autobus sa bránil zmene orientácie v priestore, čo značne sťažilo zatáčanie. Na druhej strane zabezpečoval plynulú a bezproblémovú jazdu.
Gyrobusy sa v obmedzenom počte používali v rôznych mestách vo Švajčiarsku, Belgicku a Belgickom Kongu (belgická kolónia v Kongu až do jeho nezávislosti v roku 1960). Jedna z liniek gyrobusov premávala v Léopoldville, hlavnom meste Belgického Konga, a predstavovala najrozsiahlejšiu sieť, ktorú tvorilo 12 vozidiel premávajúcich na štyroch trasách s celkovou dĺžkou približne 20 km.
Ukončenie gyrobusových tratí
Prepravná sieť gyrobusov v Leopoldville by bola úspešná, keby nebolo vodičov, ktorí často jazdili najkratšími cestami po poľných cestách a nerovnom teréne, čo viedlo k poruchám gyroskopických ložísk a častému opotrebovaniu mechanizmov. Práve vysoká energetická náročnosť však v konečnom dôsledku viedla k uzavretiu tejto dopravnej siete.
Podobne aj gyrobusové spoje v mestách Gent (Belgicko) a Yverdon-les-Bains boli pre ekonomické ťažkosti ukončené. Okrem toho mnoho ľudí neustále pripomínalo inžinierom nebezpečenstvá spojené s roztočením neskutočne ťažkého oceľového kolesa nebezpečne vysokou rýchlosťou v tesnej blízkosti cestujúcich. To bol ďalší dôvod, prečo sa myšlienka nového druhu dopravy už nerozvíjala.
V súčasnosti sa zachoval iba jeden gyrobus (starostlivo zreštaurovaný). Je vystavený vo Flámskom múzeu električiek a autobusov v Antverpách (Belgicko).
Via: Saroavto
