V toku dejín sa občas objavia vozidlá, ktoré prekvapia svojou vizionárskou koncepciou. Jedným z takýchto strojov bol aj šesťkolesový elektrický autobus značky Versare z roku 1927, pochádzajúci z New Yorku. Pred sto rokmi boli elektrické autá na vrchole slávy, no kvôli nákladom ich vytlačili spaľovacie motory. Dnes, paradoxne, ich práve nákladová efektivita opäť vracia na výslnie. Dnes sa pozrieme na tento priekopnícky autobus.
Spoločnosť Versare bola založená v roku 1925 s cieľom vyrábať autobusy. Jej zakladateľ, Oliver Wovhouse, pochádzal z rodiny inžinierov a s podporou bankárov navrhol osemkolesový autobus s riadením. Názov Versare v taliančine znamená „kríženie, prechod alebo prechádzanie“, no hoci to bol ambiciózny projekt, firma mala krátke trvanie. V roku 1928 ju pohltila iná spoločnosť a značka prežila len desať rokov. Z pôvodného osemkolesového autobusu sa predali iba štyri kusy. Viac sme o ňom písali v tomto článku.
Dizajn ako z vlaku a moderné prvky
Vozidlá spoločnosti Versare mali jeden výrazný znak – ich karoséria nápadne pripomínala železničný vagón. Je možné, že dôvodom bolo zníženie nákladov, keďže sa snažili vytvoriť univerzálny dizajn pre cestné aj železničné modely. Dnes sa však zameriame na šesťkolesový elektrický autobus, ktorý je svojou koncepciou najbližšie k moderným elektromobilom.
Predná časť mala tvar lichobežníka, podobne ako rušeň. Dve oddelené čelné sklá, dve výrazné okrúhle svetlá a masívny nárazník dotvárali robustný vzhľad. Autobus bol často lakovaný rovnako ako vlakové súpravy.
Na rozdiel od iných autobusov tej doby, ktoré sa bežne prerábali z nákladných áut, bol autobus Versare od začiatku navrhnutý ako špeciálne vozidlo pre mestskú dopravu. Jeho interiér pripomínal moderné autobusy. Versare bol obratný a ľahko ovládateľný.
Inovatívna konštrukcia a pohon
Vozidlo bolo navrhnuté pre 74 cestujúcich, z toho 37 sediacich a 37 stojacich. Interiér mal na tú dobu luxusné „gaučové“ sedadlá s hornými držadlami pre stojacich pasažierov. Široká ulička a rovná podlaha uľahčovali pohyb. Obrovské bočné okná, ktoré prechádzali celou dĺžkou karosérie, robili interiér mimoriadne svetlým. Predná kabína vodiča nebola oddelená, čo je typický znak moderných autobusov, na rozdiel od starších modelov, kde bol vodič oddelený od cestujúcich ako „kočiš“.
Konštrukcia vozidla sa líšila od klasických nákladných vozidiel. Namiesto tradičného podvozku sa použil priehradový nosník, bežný v mostoch a stavebníctve. Táto štruktúra z viacerých nosníkov poskytovala vynikajúcu odolnosť proti ohybu a deformácii, čím sa zvýšila bezpečnosť. Na zníženie hmotnosti sa použil ľahký hliník. Vďaka segmentovanej karosérii sa dali poškodené časti ľahko vymeniť bez nutnosti demontáže celého vozidla.
Pohonný systém bol umiestnený vzadu, čo sa používa dodnes. Ťažký motor s výkonom 25 koní poháňal generátor Westinghouse Electric 177, ktorý dodával elektrinu dvom hnacím motorom s výkonom 33 koní pre pohon kolesa. Vozidlo bolo vybavené vzduchovými brzdami a závesmi z viacerých oceľových listových pružín. Zadné nápravy boli vybavené patentovaným vyrovnávacím mechanizmom.
S dĺžkou 14,63 m, šírkou 2,44 m a výškou 2,74 m bol tento autobus skutočným obrom. Názov Versare sa líšil od známej značky Versace iba o jedno písmeno, a preto sa autobusu hovorilo aj „autobus Versace“. S mnohými prvkami, ktoré sú dnes bežné, toto vozidlo skutočne predbehlo svoju dobu.
Via: Sohu.com; autor: 李长生 (
