Čavdar či Чавдар, alebo Chavdar je okrem iného názov autobusu, ktorý sa celkom nápadne podobal na Škodu 706 RTO. Poďte s nami opäť do minulosti.
Pamätníci si dozaista spomenú na dovolenku pri mori v Bulharsku v časoch socializmu. Najmä ak sa tam jazdilo osobným automobilom. Po prejazde rumunsko-bulharskej hranice sa človek ocitol, aspoň na cestách, tak trochu „doma“. Väčšina linkových autobusov, ktoré boli na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov v prevádzke v Bulharskej ľudovej republike v jednotnom nátere (tmavá zeleň v spodnej časti karosérie a krémová v hornej, naopak mestské vozidlá mali červeno-krémové prevedenie laku) bola stavaná na československých podvozkoch Škoda s nadstavbou veľmi pripomínajúcou autobusy Škoda 706 RTO.
Motory bulharských autobusov vydávali aj rovnaký zvuk ako československé vozidlá. Niet divu – veď do týchto autobusov bol osadený motor Škoda 706 RT, ktorý bol umiestnený v „eróčkách“ alebo „erteóčkach“, ako sa ľudovo hovorilo autobusom Škoda 706 RO a RTO našej proveniencie. Takže Bulharsko tých čias tak trochu evokovalo domovinu. Neskôr sa ale Bulhari vydali iným smerom a sústredili sa na licenčné západonemecké karosérie Kässbohrer.
Chavdar / Čavdar / Чавдар
Medzi vojnami, okrem niekoľkých vyrobených kusov, nemalo Bulharsko výrobcu úžitkových automobilov. Po druhej svetovej vojne pokrývalo svoje potreby dovozom v rámci RVHP – hlavne z ČSSR a ZSSR. V Botevgrade boli v rokoch 1925 a 1927 založené dielne na výrobu autobusových karosérií. Po znárodnení v roku 1947 sa tam vyrábali karosérie na podvozkoch GAZ, Csepel, ale najmä Škoda 706 RO, resp. neskôr RTO. V roku 1957 dostala fabrika názov Чавдар podľa partizánskej skupiny.
Až do 60-tych rokov sa karoséria podobala Škode 706 RO. Neskôr sa zmenilo predné čelo a zväčšili okná. Prvým typom bol primestský autobus Chavdar 11 M 3. Rovnako ako mestský 11 G 5 (32+50 miest) bol stále na podvozku Škoda 706 RTO.
