Je zvláštne, ako to vo svete chodí: už v 40. rokoch Briti verili americkým strojom viac ako svojim domácim konštrukciám. Hlavne ak išlo o vážnu prácu v náročných podmienkach.
V časoch, keď sa ázijský štát Mjanmarsko nazýval Barma sa začal odvíjať dnešný príbeh.
Barma, alebo Mjanmarsko?
Mjanmarsko je krajinou juhovýchodnej Ázie, ktorej brehy obmýva Indický oceán, konkrétnejšie Andamanské more a Bengálsky záliv. Susedí s Bangladéšom, Indiou, Čínou, Laosom a Thajskom.
Často sa kladie otázka či je správny názov krajiny Mjanmarsko alebo Barma. Novodobý oficiálny názov krajiny je Mjanmarsko. Tento názov zaviedla barmská vojenská vláda v roku 1989, aby dala svetu na známosť dištancovanie sa od britskej koloniálnej minulosti. Barma bola totiž pod priamou kontrolou britskej koruny od roku 1937až do svojej nezávislosti v roku 1948. Od toho roku tu prebieha najdlhšia občianska vojna na svete. Počas koloniálnej nadvlády britská armáda používala v Barme nákladné autá značky Chevrolet. Nie Austin, Dennis, Daimler alebo iné. Mjanmarsko má tropické podnebie ovplyvňované monzúnmi a v lete nie sú 40° teploty ničím výnimočným. Značka Chevrolet sa v týchto podmienkach osvedčila, hoci nikto nikdy do Barmy nedoviezol autobus rovnakého mena! Prečo tam teda premávali dlhé roky?
Autobusy Chevrolet z Barmy alias „Big Belly“
O týchto autobusoch Chevrolet, ktoré tvorili verejnú dopravu v Barme, sa toho veľa písať nedá. Podvozky tvorili kanadské nákladné vozidlá Chevrolet C-15, ktoré britská armáda hojne používala približne od roku 1939 až do získania nezávislosti Barmy v roku 1948. Po Britoch zostalo veľa týchto nákladných vozidiel, takže Barmánci mnohé z nich prerobili na autobusy „Big Belly“, ako sa tu tomuto vozidlu desaťročia s láskou hovorilo. Obchody, úrady a MHD tu po odchode Britov prakticky neexistovali. Navyše vrcholiaca horúca sezóna, sprevádzaná častými výpadkami elektriny a vody zapríčinila, že mnohí chceli vypadnúť z mesta, ak nie z krajiny, kvôli zdraviu a zdravému rozumu. Lenže to nebolo jednoduché. Nebolo na čom.
Dnes sa už nevie, kto dostal nápad, prerobiť množstvo nákladných automobilov po Britoch na autobusy. Isté je, že Karosériu tvorilo z veľkej časti drevo, ktorého je tu naozaj dostatok. Na dizajne vôbec nezáležalo. Tupá, hranatá tvár naozaj neladila s aerodynamickým telom, doplneným o lemy blatníkov a komicky tvarované okná v poslednom rade. Tieto autobusy však mali ozajstný charakter. Zvláštnosťou bol jeden kus autobusu z nákladného vozidla Chevrolet, dovezeného po vojne, približne v roku 1947.
Dlhé roky na linkách
Je to naozaj pravda – prežili na barmských cestách desaťročia. A to aj napriek dreveným nadstavbám. A keďže aj ten najlepší teak na svete môže po rokoch tvrdého používania vyschnúť a zdeformovať sa, mnohé z nich boli aspoň raz prerobené a prelakované tak často, ako to len bolo možné. Väčšina takto vyrobených autobusov po rokoch použivania na nekvalitných cestách zničila pôvodné motory Perkins. Boli zvyčajne nahradené motormi Nissan.
Autobusy „Big Belly“ na podvozkoch Chevrolet boli v minulosti štandardným mestským autobusom v Barme. Oveľa viac ako polstoročie. Niekedy v rokoch 2007 až 2012 boli všetky tieto predvojnové autobusy Chevrolet vyradené z prevádzky ako autobusy MHD a nahradili ich 20- alebo 30-ročné vozidlá Mitsubishi, Hino alebo Hyundai, ktoré domácim štedro darovali Japonsko a Kórea a ktoré sa v tejto chvíli „samé ničia“ na barmských mestských cestách. A je tu aj niekoľko nových autobusov – všetky čínskej výroby a zvyčajne jazdia na CNG. No na Chevrolety sa nezabudlo. Dôkazom sú fotografie niekoľkých vynovených kusov, ktoré prežili dodnes.
Via: curbsideclassic.com
