V 70. rokoch 20. storočia dominoval maďarským cestám jeden gigant: Ikarus. Zdanlivo nemal konkurenciu. No z jedného vidieckeho podniku pri Kecskeméte, ktorý sa špecializoval na poľnohospodárske stroje (Mezőgép), vzišiel ambiciózny projekt. Minibus zostavený z prvkov Ikarusu mal vyplniť obrovskú dieru na trhu – chýbajúce kultivované a terénne schopné autobusy na prepravu robotníkov. Osud však mal iné plány.
V decembri 1972 Ikarus a Mezőgép Kecskemét posilnili svoju spoluprácu. Aj keď sa detaily utajovali, kecskemétsky závod presne identifikoval obrovský problém: nedostatok autobusov pre robotníkov. Štvrtý päťročný plán (1970 – 1975) kládol dôraz na skultúrnenie dopravy pracujúcich, a dopyt bol obrovský, najmä v poľnohospodárskych a lesných podnikoch.
Veľkolepá premiéra na Budapeštianskom veľtrhu
Dlho utajovaný projekt praskol ako bublina v máji 1974. Na Budapeštianskom medzinárodnom veľtrhu (BNV) sa nečakane predstavil autobus MMF-100 z dielne spoločnosti Kecskeméti Mezőgép Vállalat.
Novinka nápadne pripomínala irackú exportnú verziu Ikarusu (modely 551/552). Dôvod bol jednoduchý: Mezőgép pri jeho vývoji šikovne využil množstvo osvedčených komponentov z autobusov Ikarus.
Technický koktail:
- Šasi: Autobus bol postavený na upravenom nákladnom podvozku Csepel D-452.46, ktorý bol pôvodne určený najmä pre ázijské trhy.
- Motor: Poháňal ho šesťvalcový, vodou chladený dieselový motor Csepel D-614.34 s výkonom 125 koní (92 kW).
- Špeciálne detaily: Vďaka dvom zadným dverám sa dali ľahko prepravovať aj nástroje. To si však vyžiadalo neštandardné usporiadanie zadných svetiel – namiesto vodorovného radu z Ikarusu série 200 boli umiestnené nad sebou.
Kabína bola navrhnutá pre krátke vzdialenosti s 36 sedadlami. Navyše, prospekt lákal na unikátnu flexibilitu: sedadlá sa dali čiastočne sklopiť alebo otočiť, čím sa autobus premenil na kombinované nákladno-osobné vozidlo – podobne ako moderné minibusy.
Absurdný koniec napriek obrovskému dopytu
Úspech na veľtrhu bol okamžitý. „Sotva stíhajú zaznamenávať objednávky!“ hlásal vtedy denník Népszabadság. Požiadavky na kombi-autobus, ktorý si vďaka terénnym úpravám podvozku poradil aj s poľnými cestami (čo Ikarusu často vyčítali), prichádzali zo všetkých strán.
Napriek evidentnému dopytu a dôležitosti riešenia problému prepravy robotníkov, MMF-100 napokon zlyhal. A to kvôli prekážkam na najvyšších miestach:
- Chýbajúca finančná podpora: Hoci bol závod pripravený začať sériovú výrobu, nebola mu schválená potrebná finančná injekcia.
- Politický rival: Ministerstvo hutníctva a strojárstva (KGM) nechcelo, aby malý závod priamo konkuroval monopolnému Ikarusu. Ostatné ministerstvá sa do tohto konfliktu odmietli angažovať.
- Kritika s cieľom: Hoci kritika v novinách (ako napr. Népszava) ocenila úmysel, racionálne a sebaisto argumentovala: „Keď hovoríme o koncentrácii síl, nemajú malovýrobné pokusy zmysel. Ikarus 211 a 212 tieto potreby plne pokryjú.“ (Hoci Ikarus 211 – tiež predstavený na tom istom BNV – bol skôr len sľubom, ktorý mal Mezőgép zatieniť).
Treba dodať, že model 211 bol skutočne Ikarusom zamýšľaný ako robotnícky autobus , ale neskôr slúžil podobným účelom aj Ikarus 553 postavený na podvozku československej Avie.
Irónia osudu: V roku 1979, dlho po stopnutí projektu MMF-100, prieskum ukázal, že v Maďarsku stále jazdilo najmenej 7000 nákladných áut nelegálne prispôsobených na prepravu robotníkov, ktoré mali byť nahradené autobusmi. Ikarus svoje terénne limity (najmä na nespevnených cestách v poľnohospodárstve) nikdy úplne nevyriešil.
MMF-100 sa nikdy nedostal do sériovej výroby a osud jediného prototypu je neznámy – pravdepodobne skončil na šrotovisku. Napriek tomu zostáva fascinujúcim a trochu tragickým príkladom maďarského vozidlového inžinierstva, ktorému v ceste stála mocná ruka štátu.
Epilóg
Hoci sa už nevyrábali žiadne ďalšie kópie MMF-100, spoločnosť Mezőgép z Kecskemétu sa autobusov na prepravu pracovníkov nevzdala. V roku 1977 prišli so špeciálnym prototypom, ktorý sa dnešným očiam môže zdať dosť zvláštny. Nákladné auto postavené na základoch IFA v podstate prepravovalo kontajner pre cestujúcich, ktorý sa v prípade potreby dal vyložiť kdekoľvek.
Via: vezess.hu
